Keď zaveje divoký vietor

Autor: Marek Strapko | 27.1.2011 o 9:16 | (upravené 27.1.2011 o 10:33) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  873x

Keď  sa v polovici 80.tych rokov objavila v britských médiách správa o možnom jadrovom útoku zo strany ZSSR, ktorý mal prebehnúť do troch dní, nikto netušil, aké následky to spôsobí. Panika, ktorú správa odštartovala, ochromila život množstva ľudí, ktorí v zúfalstve budovali protiatómové kryty, zháňali si zásoby a pripravovali sa na najhoršie. Dnes - o takmer 30 rokov neskôr čelíme podobným správam neustále a dennodenne sme bombardovaní najpesimisteckejšími a najnegativisteckejšími víziami o našej budúcnosti. To všetko prináša strach a beznádej...

Správa o chystanom jadrovom útoku zmenila aj život jednej nádhernej dôchodcovskej dvojici na britskom vidieku. Stačilo jedno ranné prečítanie novín a vypočutie rádia a ich pokojná jeseň života sa zmenila na beznádej. 
Správy, ktoré hlásali zánik sveta okolo nich, ich natoľko pomiatli, že už nedokázali vnímať krásu svojho života a ceniť si skutočnosť, že sú stále zdraví a navyše šťastne spolu. 
Ich život sa zmenil na prípravu na smrť alebo prežitie.

Po dlhej príprave bunkra, nakúpení zásob aj na 3 roky (dobré mať, veď nikdy nevieš), si uvarili čaj a spoločne čakali na príchod temných mračien.

Po jeho príchode ostanú jedinými, čo prežili. Ich život, natoľko poznačený vidinou konca, však stráca zmysel a spoločne zomierajú zbytočnou smrťou.

- aspoň tak je to vo filme Jimmyho Murakami, ktorého námetom je poviedka Raymonda Briggsa z roku 1986 
(pozn.: V skutočnosti ale zrejme žiaden útok nenastal a manželia si to všetko vsugerovali = stratili zmysel života pod tlakom falošných informácií.)

 

Čo to má ale do činenia s dnešnou spoločnosťou?

Dennodenne čítame v novinách, na internete, počúvame z televízie a rádia o všeličom zlom, čo nás práve čaká.

Už zrána nás "potešia" správy o dopravných nehodách a zápchach, o zlom počasí, ktoré nás čaká. Do istej miery užitočné informácie (priznávam).

Po nich nás postrašia neustálym zdražovaním...hore pôjde všetko - ropa, benzín, lieky a dokonca aj potraviny.

Potom pozor na letiskách, v metre, a pozor vlastne všade. Všade nás čakajú teroristi s bombami, pripravenými na odpálenie.

Pozor na jedlo, je prebalené, zle uvarené, nepečlivo pripravované. Pozor na dioxín, éčka a iné škodliviny.

Pozor na bacile, chrípky - vtáčie, prasačie, ľudské, pozor na iné choroby, prenosné, neprenosné, liečiteľné, smrteľné.

Pozor na freóny, výfukové plyny, pozor na topiace ľadovce. Pozor! Do 30 rokov vytopíme Veľkú Britániu, Nový Zéland...roztopíme celú Antarktídu!...

Pozor, nebezpečie tu a tam a zase hentam.... strach, strach, strach.

 

Je to správne?

Áno, pozor si treba dávať. Treba byť obozretný, opatrný, všímavý, vnímavý voči sebe aj okoliu. Treba si dávať pozor, čo jeme, čo robíme, kam ideme, s kým sa stretáme.
Treba dbať na životné prostredie, treba byť obozretný pri cestovaní.

Hrozby existujú. Terorizmus je problém, takisto je problémom aj ekonomická kríza, aj strašné choroby.

To nepoprie nikto!

 

Problém je však inde. Je ním spôsob, akým médiá šíria informácie.

Pretože väčšinou nejde o sleď dôležitých upozornení, ako napríklad pozor na cestu po diaľnici D1 - je tam nehoda.
Informácie sú nám podávané sériovo, ako senzácia. 
Sú podávané tak, akoby na ničom inom nezáležalo.

Existujú ľudia, ktorí ich vedia brať s rezervou, prípadne si z nich zobrať len užitočné. Ale viac je takých, ktorí ich zoberú ako hotový fakt. Zoberú ich doslovne.

V takých ľuďoch negatívne informácie vyvolajú strach, ktorí paralyzuje ich život. Ich život, ktorý môže byť aj radostný, ale zatemní sa.

A to veľmi dobre vedia napríklad politici, ktorí pekne ten strach dokážu využiť a získať si v očiach voličov povesť spasiteľa a záchrancu. Veď z čoho pramenia vojny, revolúcie a hnusný falošný nacionalizmus?

 

Čo s tým robiť, čo ďalej?

Riešenie je jedine v nás samotných. Je len na nás, či svoj život prežijeme v strachu a obavách, alebo s radosťou a vďakou zaň.
Je len na nás, či si uvedomíme, že môžme sa báť koľko chceme, môžme byť informovaní koľko chceme, aj tak na nás pani smrť čaká a nikto nevie kedy a kde.

Rozumný treba byť a  opatrný takisto. Ale s informáciami treba zaobchádzať rovnako obozretne.

Inak môžme dopadnúť ako dvojica z príbehu. Nemusí to byť pre nás priamo smrteľným, ale ľudia dokážu byť mŕtvi aj keď žijú.

 

Aj napriek hrozbám, ktorým svet čelí a navždy čeliť bude, žime smelo a s odvahou! Nenechajme sa odnášať tým divokým vetrom, ktorý vždy priveje strach a beznádej...

(veď máme na to ešte rok, do toho povestného roku 2012:-))

 

 

PS: Pre všetkých, ktorí by mali záujem si pozrieť spomínané epizódy  filmu pripájam link. Naozaj to musí potešiť každého milovníka irónie a satiry. A angličtina je zrozumiteľná:

http://www.youtube.com/watch?v=6EbsrJuAoQo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól domácich hokejistov sa zrodil po chybe slovenského obrancu Zdena Cháru.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť.


Už ste čítali?