(*pozn.: tento blog je pokračovaním I. časti: http://strapko.blog.sme.sk/c/260219/Moje-stretnutie-s-panom-spevakom-na-Orave-cast-I.html)
Väčšina úspešných (aj neúspešných) spevákov chce mať pred koncertom pokoj. Samozrejme, niektorí sa potrebujú sústrediť na svoj výkon, aby bolo všetko perfektné. Väčšina to ale robí z dôvodu pocitu svojej absolútnej nadradenosti a povýšenectva.
Utiahnutí niekde vo V.I.P. zóne, obkolesení nabúchanými chlapíkmi. Mnohí majú špeciálne požiadavky - také a také uteráčiky, toto papkať, hento piť...a množstvo vymožeností...
Blaze Bayley ma prekvapil. Pred svojím vystúpením si jednoducho sadol na stoličku a zvolal autogramiádu. Tá trvala dlho, viac ako hodinu. Blaze bol trpezlivý. Každému dal podpis, s každým, kto chcel, sa odfotil.
Bol zachmúrený ako vždy, zas vyzeral ako úplný introvert.
Prišiel som k nemu a podal som mu ruku so slovami: "You fu*king deserve more respect." Vtedy prvýkrát zdvihol hlavu a povedal: "Thank u!" Navrhol som dať spoločnú foto, stalo sa.
S Blazom Bayleym na festivalíku vo Veličnej.
Koncert bol skvelý. Blaze bol zrazu úplne iný človek - divoký a plný energie. Zaspieval dobre. Pridal aj pár songov, ktoré naspieval s Iron Maiden.
Tomu večeru nechýbalo nič. Všetci sme boli v šoku z toho, že máme fotku s Blazom:-)
Po našom príchode k stanom sme však mali po nálade. Nejakí primitívni vandali alebo opilci nám zdemolovali stany, pokradli a rozhádzali veci, spacáky... (stanovali sme na lúke, pretože to bol len jednodňový festival bez stanového mestečka).
Aká irónia, že o 20 metrov ďalej stálo policajné auto a v ňom chrápali dvaja leniví policajti. Nuž, zaklopal som im na okienko a poprosil som ich aspoň o to, či by nemohli zdvihnúť tie zadky a svojimi halogénmi nám pomôcť nájsť aspoň nejaké veci, ktoré nám nezmizli nadobro.
Moc sme toho nenašli a čo sme aj našli bolo mokré od rosy. Skonštatovali sme, že dnes si asi moc nepospíme.
Osud je haluzák
Až neskôr sme pochopili, že to tak asi osud chcel. K naším stanom sa zatúľal zjavne "dezorientovany" basgitarista Blazeovej kapely - David Bermudéz. Ten chcel silou mocou "spoznať" nejaké Slovenky. Chalani z kapely ho netrpezlivo čakali, chceli ísť už na hotel.
Odkiaľ viem, že netrpezlivo? Cestou sme hľadali pitný zdroj a zatúlali sme sa až k autu kapely. Tam sedeli všetci nervózne. Povedali sme im, že David je tam s nami (tam nám Blaze podaroval vodu).
David s nami aj ostal - nemal totiž na výber, kedže chalanom z kapely došli nervy a šli spať na hotel.
Tak s nami ostal stanovať jeden z členov kapely.
Bol to veru týpek. Kecali sme celú noc. Rozprával nám o hudbe, o svojom živote, o Blazovi, o Iron Maiden.
My sme mu rozprávali o Slovensku, o našej komunistickej minulosti a o našej kostrbatej súčasnosti.
Bol unesený našou angličtinou. Bol unesený aj našimi vedomosťami o jeho rodnej krajine - Kolumbii. Evidentne nečakal, že ich hudbu počúvajú aj takí vzdelaní ľudia:-).
Davidov život bol tiež zvláštny. Ale aj napriek tomu, že hrá v kapele s bývalým spevákom Iron Maiden, cestuje a koncertuje po svete, je stále skromný chlapec.
Keby vidíte jeho mobil (aj ja so mal pred 8 rokmi lepší).
"Do you feel like a superstar?"
- spýtal som sa ho provokačne. Odvetil mi: "Blázniš? Pozri kde som. Niekde v strede Európy, obklopený horami, na lúke so štyrmi cudzími chalanmi, je mu tu zima..." Som superstar? Som len človek ako ty...A Blaze je tak isto skromný."
"Stratený David" - basgitarista kapely Blaza Bayleyho.
Osud ho zaviedol až k nášmu stanu, kde ostal s nami stanovať až do rána.
Noc ubehla rýchlo a my sme stihli prebrať témy od výmyslu sveta. Postupne začalo svitať a slnko začalo vykúkať sponad horizontu. Všetci sme už boli unavení. Nespali sme ani hodinu a David mal za sebou koncert a pred sebou cestu na turné do Španielska. Zavolal si taxík. Dali sme si ešte raz spoločné fotky, s krásnou panorámou v pozadí.
Podali sme si ruky, zaležali sme si všetko dobré, poďakovali sme mu a on nám. Odišiel na taxík a my sme pomaličky zbalili veci a vláčikom odcestovali domov.
Prečo som písal o tomto mojom zážitku?
Viem, veľa ľudí nevie kto to je Blaze, veľa ľudí to určite ani nezujíma.
Rozhodol som sa napísať tento článok až po roku, lebo som si uvedomil, že táto udalosť je jedinečná.
Mal som tú česť stretnúť sa s úspešným spevákom a celú noc prekecať s basgitaristom jeho kapely.
A to všetko niekde na Orave!
A týmto blogom som chcel poukázať na veľkosť osobnosti Blazea Bayleyho, bývalého speváka Iron Maiden, ktorý prišiel odohrať koncert na dedinské futbalové ihrisko.
Prišiel, pretože mu záleží na tom čo robí a záleží mu na ľuďoch, ktorým chce niečo dať.
A to dnešná hudba väčšinou nerobí. Namyslenosť súčasných slovenských a aj svetových kapiel dosahuje nehoráznych rozmerov.
Na tomto príklade som chcel ukázať, že aj napriek sláve a peniazom môžeš byť človekom, v tom pravom význame slova.
Respet Blaze!
