Celý život nás niekto niekam tlačí...podvolíme sa?

Autor: Marek Strapko | 26.3.2011 o 10:23 | (upravené 26.3.2011 o 15:10) Karma článku: 4,84 | Prečítané:  1110x

Svet okolo nás - celá spoločnosť je mocná "vec". Má silu formovať množstvo ľudí, pretvárať vnútro človeka. Niekedy je to úplne nenápadné, inokedy absolútne nútené. Nútené to býva najmä v totalitných režimoch, kde v podstate nemáme na výber a preto sa nám svet, v akom dnes žijeme, zdá byť slobbodný. Je tomu ale naozaj tak?

Na začiatkoch nás formuje len rodina. Učíme sa základným veciam, primárne sa socializujeme. Rodičia nás učia zvyčajne dobrým veciam -  chcú nám to najlepšie.

Neskôr však nastupuje obdobie dospievania - obdobie, v ktorom je človek asi najviac krehký. V tomto období sa totiž lepšie spoznávame s ľuďmi, zlepšujú sa naše komunikačné schopnosti, meníme školy. Celkovo sa mení naše vnímanie života okolo nás a tým aj naše postoje, hodnoty a názory.

Obdobie dospievania je veľmi nebezpečným. Veľa z nás má na toto obodbie dobré zážitky, ale aj spomienky, za ktoré sa odstupom času hanbí.
Snaha o vlastné presadenie a s tým spojená snaha vyniknúť a ukázať sú dôvodom mnohých hlúpostí, lotrovín, prehreškov a do veľkej miery niekedy zabitým životom. Tieto situácie nám ale môžu poslúžiť a na ich základe sa dokážeme zlepšovať.

Toto obdobie je jednoducho také, aké je - každý ním musí prejsť.

Čo je však horšie - naše prostredie nás mení a formuje celý náš život. V dnešnej dobe, kedy je tok informácií v neuveriteľnej kvantite, sa nedokážeme len tak izolovať a nevšímať si tieto podnety.

Z každej strany nás bombardujú názory na to -  na hento. Všade nám niekto vraví čo si treba obliecť, dáva nám návody ako dobre vychádzať s ľuďmi, radí nám, kde investovať, kde sa nabaliť.

V dnešnej dobe sú nám vo veľkom podávané recepty na štťastie a nešťastných ľudí pribúda...

Prečo je to tak? Sú snáď tie recepty zlé? Alebo ich zle rozumieme?

Je vôbec dobré všetko toto zvalovať na spoločnosť?
Nie to pave to tou chybou, dôvodom nášho neťastia?

Keď som prišiel na vysokú školu, tak som bol svekom mnohých "ľudských premien". So slušných a jedinečných ľudí sa stali priemerní. Úpadok bol dôsledkom ich postoja. Podľahli sile kolektívu, kolektívu ktorý ich stiahol, podobne ako čierna diera. So snahou zapadnúť a byť obľúbený zadusili svoje vlastné "JA".
Alkohlické mejdany zmenili ľudí s odporom k alkoholu na zvieratá a dievčatá s úctou k svojej osbe na radodajky...
Ak neprídeš na párty, tak si mimo kolektív. Ak nepodľahneš väčšine, tak si odpadlík.

Internátový život som dal len ako príklad vplyvu prostredia, pretože podobne sa dá hovoriť vo všetkých smeroch života. Podobne to funguje aj v rodinnom živote, medzi priateľmi, v práci.

Koľkokrát svoj život prispôsobujeme vonkajším veciam. Prečo sa bojíme, že nás niekto ohovorí, osočí, odsúdi?
Prečo sa znepokojujeme názormi iných na nás? Neveríme si snáď? Alebo sa hanbíme za to, čím sme?Hanbíme sa často nekonať ako väčšina? Máme na to dôvod, ak to samozrejme nie sú veci ubližujúce iným? Alebo len skrývame náš strach?

Demokracia, sloboda, individualizmus - a zároveň strata jedinečnosti.

Paradox, ktorý nemá obdoby. Režim a spoločnosť, ktorá vyzdvihuje indivídum a pritom toleruje a vyzdvihuje "vedenie slepých slepými".

Až teraz, v dobe, kedy môžeme vyniknúť a môže vyniknúť jedinečnosť každého z nás, upadáme do chudobnej konformity.
Ak nepozeráš najsledovanejšie reality show a najsledovanejšie seriály, ak nepoznáš súčasné celebrity, ak nenosíš, čo je  v móde, ak nepočúvaš moderné hity, ak sa nechováš ako ostatní, ak s nimi nejdeš popiť piatky a soboty, ak nechodíš na diskotéky....tak si mimo.

A ak nebodaj nie si sebecký, si pokorný, čestný, poctivý...tak vtedy si už úplný chudák-čudák.

Ľudí už akosi nezaujíma vlastné vnútro, nezaujíma ich vlastné napredovanie, nezaujíma ich osud úplných chudákov...namiesto toho sa radšej prispôsobia a v prípade zlyhania hľadajú chyby všade, len nie v samých sebe.

Ich osobné záujmy sa prelínajú s požiadavkami iných, nasledujú smer, ktorí im vytýčia kamaráti, príbuzní, časopisy, noviny, televízia alebo internet. Nehľadajú svoje šťastie, ale hľadajú štasťie, ktoré je im ponúkané - a preto sú nešťastní.

Výnimky existujú

A je ich veľa. Ani tom nevieme, pretože si to nevšímame, nedokážeme rozpoznať tú skutočnú jedinečnosť, ktorú v sebe určite skrýva každý z nás.

Preto, ak niekto nerobí, to čo iní, tak to nemusí znamenať zlú vec. Naopak, môže to byť znakom duševnej a osobnostnej vyspelosti, o ktorú sa predsa snaži každý.

 

Spoločnosť dnes disponuje kvantitou informácií a rád, často však na úkor kvality.

Je len a len na nás, ktorú nálepku si vyberieme - v tom sa skrýva dnešná sloboda!


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?