Technika je skutočne úžasná vec. Ak si napríklad spomeniem na moje detstvo, kedy som odhaľoval čaro prvých počítačov - to boli naozaj časy, celé dni som trávil u kamaráta pred primitívnymi formulami (Pc hra).
Často som sedel v školskej ľavici a obdobie znudenosti som zabíjal predstavami o tom, aké by to bolo hrať tú hru stále.
Neskôr prišli na svet mobiné telefóny. Môj brat pracoval v Nemecku a jeden mobil zveril mne. V škole som bol hviezda hviezd. Veľa ľudí mi závidelo a s ohrnutým nosom ma ohovárali, že načo mi to je. O pár rôčkov mali mobil všetci, každým rokom novší a novší...len ja som mal stále tú moju "tehlu". Vtedy som s ohrnutým nosom kritizoval zase ja.
"Aké by to bolo hrať formule v mobile?", premýšľal som v škole znudene. "To by bola paráda!"
Na disketách sme nosili všetky dokumenty, kto mal napaľovačku bol kráľ.
Potom prišiel internet, spolu s nemobmedzenými možnosťami. Teda, tie boli spočiatku obmedzené - najmä pomalou rýchlosťou a obmedzeným limitom dát.... atď., atď.
Dnes sú všetky moje detské sny realitou. Máme notebooky, hry a dokoca aj internet v mobile...
Toto bol môj skromný pohľad len na malú časť technického pokroku. Je to naozaj neuveriteľné.
Teraz si však predstavte našich rodičov. Ako brutálne to musia vnímať tí, ktorým kedysi stačila poštová známka a obálka. Dnes môžu zadarmo komunikovať cez svetový oceán....
A počítačová technika je len malým zrnkom v množstve technických výdobytkov dnešnej doby. Ak pozrieme napríklad na vojenstvo - zbrane schopné zasiahnuť cieľ na x km.
.... technický pokrok je skutočne niečo úžasné
Aj napriek tomu sme často bezmocní
Tsunami v Japonsku a následná havária jadrovej elektrárne. Požiar nemožno dostať pod kontrolu a ďalším problémom je unikajúca rádioaktivita. Kto schladí, od vody odrezané, reaktory?
Požiar lesa obrovských rozmerov. Kto zahahí tento oheň? V niektorých krajinách sveta sú podobné požiare každoročným javom, naperiek tomu sú vždy ťažkou úlohou.
Povodne na druhej strane planéty. Nemžno evakuovať ľudí...nedostatok techniky...
...
...
Rovnako, ako môj rozum nedokáže pochopiť tomu, ako niekto dokáže vymyslieť geniálny vynález, tak môj rozum nedokáže pochopiť jednu vec: Prečo aj napriek dokonalej technike, zbraniam schopným trafiť na kilometre presne...nedokážeme zahasiť jeden požiar lesa, alebo pomôcť si v extrémnych prípadoch (ako napríklad spomínaná fukušimská jadrová nehoda)???
Neviem. Možno som taký nevzdelaný a naivný. Možno nechápem, že vytvoriť rakety s vodou, ktoré by okamžite (do pár minút) dokázali lokalizovať a uhasiť požiar v zárodku, nie je to isté, ako mať rakety shopné ničiť.
Naozaj nechápem tomu, prečo máme vesmírne roboty, ktoré konajú tísícky kilometrov vo vesmíre, skúmajú iné vesmírne telesá a nedokážeme vytvoriť robota, ktorý dokáže zasiahnuť v prípade potreby na našej planéte....
Viem, tento článok vyznieva chaoticky a pôsobí naivne.
Možno pôspbí dojmom, že som čistý radikálny pacifista a naivný filantrop. Nedajbože , že som ešte proti technike a najradšej by somžil v období staroveku...
Nie je to pravda. Techniku mám rád, využívam ju (aj teraz), fascinuje ma, rovnako, ako fascinuje takmer každého.
Na druhej strane sa však nemôžem zbaviť pocitu, že nevyužívame všetok jej potenciál pre dobré účely. Dokonca sa mi zdá, že ju viac využívame na veci zlé...
...dúfam, že sa mi to iba zdá...
