Viera a volebný hlas by nemali byť rozdielne

Autor: Marek Strapko | 9.2.2012 o 11:27 | (upravené 9.2.2012 o 12:36) Karma článku: 6,45 | Prečítané:  842x

S nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami začína zaznievať aj hlas Cirkvi. Na jednej strane voda na mlyn jej kritikov, na druhej strane neoddeliteľná súčasť života kresťana, ktorému by politický život nemal byť ľahostajný.

"Cirkev by sa nemala miešať do politiky", často zaznieva z úst jej kritikov, ale rovnako aj z úst množstva veriacich ľudí. Čo sa týka tej prvej menovanej skupiny, je to pochopiteľné. Človek, ktorý sa abolútne nestotožňuje so žiadnym náboženstvom a svoj život nemá založený na duchovnom, nedokáže stráviť skutočnosť, že sa niekto snaží formovať postoje iných.

V prípade druhej skupiny je to o trošku horšie. Dochádza k jasnému nepochopeniu úlohy kresťana a veriaceho človeka v živote. Ten by sa totiž mal zameriavať na aktívne spolužitie a žitie viery v praxi. Politika sa dotýka, chceme či nechceme, každého z nás. Rovnako by sa ala viera dotýkať mala dennodenne každého veriaceho človeka. Preto ignorovanie dôležitosti správneho rozhodnutia je v prípade veriaceho človeka veľmi plytkým prejavom svojej viery.

Koho mám voliť?

Nikdy si nedovolím a rovnako si ani cirkev nedovolí povedať presný názov strany, ktorú by mal kresťan voliť. Je totiž na úsudku každého človeka, komu svoj hlas dá. Motivácie ľudí sú jednoucho príliš rôzne na to, aby mohla existovať jedna správna univerzálna strana  - a taká ani neexistuje a ani nikdy existovať nebude.
Množstvo ľudí sa rozhoduje podľa svojej ekonomickej situácie, rodinného zázemia, jednoducho podľa vlastného úsudku.

Cirkev sa aj v tomto prípade nestavia do role prikazovateľa, ale iba do role kazateľa. Je jej povinnosťou poúčať ľudí a snažiť sa o to, aby veriaci človek dôsledne zvažoval svojej kroky - a to aj v prípade výberu politického subjektu.

Preto je kritika cirkvi v tomto bode veľmi plytká a nerozumná.

Saleziáni Dona Bosca, ktorí mimochodom pôsobia aj v mojom meste, boli v tomto smere veľmi aktívni. Verejný život považujú za rovnako dôležitý ako ten duchovný. Svedčí o tom aj množstvo saleziánskych laikov, ktorý sa po celom svete a po celom Slovensku s láskou a trpezlivosťou venujú výchove mladých a starostlivosti o starých, chudobných, bezmocných a  zomierajúcich.
Z rúk jedného z predstaviteľov tejto komunity vyšla brožúrka  s názvom "Kresťan a voľby". Nechcem túto boržúrku propagovať, chcem sa jej len zastať a jemne ju priblížiť.

Mnoho ľudí totiž aj v diskusiách SME vybehlo s nechutnými primitívnymi názormi, ktorými toto jednoduché a veľmi rozumné dielo zmietli pod koberec. 
Argumenty boli jasné - cirkev verbuje KDH-ákov atď.

Osobne pochybujem, že aspoň niekto z tých kritikov si dané dielo prečítal. Súdiť niečo vopred, len na základe názvu je veľkou chybou, ktorej sa však dopúšťame dennodenne, keď súdime a súdime. Súdime všetko a všetkých...

Cirkev, aj prostredníctvom tejto knižky, nechce zväzovať ľudí.
Táto knižka je naproti tomu veľmi múdra a snaží sa vyzvať ľudí k väčšiemu uvažovaniu a rozvíjať v nich schopnosť reflexie, ktorá je pri odovzdávaní volebných lístkov veľmi dôležitým atribútom!

 

Knižka komentuje typické chyby, akých sa ľudia často dopúšťajú. Tieto chyby sa bohužiaľ neskôr odzrkadľujú vo výsledkoch volieb.

  • ľudia často volia strany zo zvyku, bez reflexie ich prínosu
  • ľudia často veria populistickým vyhláseniam, bez schopnosti rozlišovať reálne, alebo aspon hypotetické sľuby od bohapustých nezmyslov a klamstiev
  • ľudia sa niekedy často stavajú apaticky a nejdú voliť vôbec so slovami, že každí je tam zlí - zovšeobecňujú a hádžu politikov do jedného vreca
  • niekedy nejdú voliť slo slovami, že aj tak môj hlas nič nezmení
  • atď.
a čo sa týka veriacich ľudí:
  • rovnako nereflektujú vplyv svojho hlasu na možný budúci vývoj spoločnosti
  • bez rozmyslu volia strany späté s minulými režimami
  • politiku berú ako jednu vec a vieru ako druhú
  • volia strany, ktoré nereprezentujú hondoty kresťana (každý rozumie, čo sa tým myslí)
  • atď.

To je cieľom cirkvi. Nie len dávať zázemie, ale aktívne ľudí viesť k trvalým hodnotám a aj ich ochrane. Bohužial, niektoré politické strany sú proti nim.

A čo na to ja?

Opäť raz - nemožno súdiť ľudí za ich slobodný hlas, nech ho dajú hocikomu. Ak sú však veriaci, vždy by si mali tento svoj hlas vedieť zastať, teda vedieť, prečo dávajú has práve tej ktorej strane.
Nemali by ani zabúdať na svoje presvedčenie a hodnoty, ktoré v hĺbke srdca zastávajú. 
Inak sa ľahko môže stať, že skončia ako duchovní schizofrenici...



PS: Vzhľadom na to, že daná téma pravidelne vytvára množstvo polemíka nepríjemných diskusií, tak by som bol rád, keby prípadní diskutujúci pod článkom vážili svoje slová, neurážali a neprenášali myšlienky do úplne iných sfér.
Ďakujem!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?