Čas pomenovať veci pravými menami

Autor: Marek Strapko | 22.2.2012 o 8:37 | Karma článku: 8,40 | Prečítané:  860x

Dnes sa začalo 40-dňové pôstne obdobie. Aj napriek tomu, že sa pôst viaže s kresťanským náboženstvom, skrýva v sebe niečo oveľa významnejšie - schopnosť nazrieť do seba samého. A tento postoj by nemal byť cudzím pre žiadneho človeka, bez rozdielu vyznania, veriaceho-neveriaceho...

Pomenovať veci pravými slovami...
Nazrieť do seba samého...
Cibriť v sebe schopnosť sebareflexie...
Nebáť sa niekedy "zaprieť sám seba" a napríklad zachovať sa morálne, nezištne...

Hodnoty, ktoré tak veľmi dnešný svet postráda.

Hodnoty, ktoré dnešný svet často ani neuznáva.

Čnosti, ktoré egoistická filozofia moderného človeka premieňa na tzv. slabosti človeka...

Hodnoty, ktoré pri neúnosnej ceste k relativizácii hodnôt, strácajú svoj vlastý význam...

 

Obdobie pôstu je často vnímaný nesprávne, a to dokonca aj samotnými kresťanmi. Ani zďaleko sa totiž nejedná (nemalo by sa jednať) o presne stanovený čas, kedy niečo nebudem robiť. Samozrejme - k tomu, aby sa človek vyvíjal a osobnostne napredoval, je potrebné zriekať sa neduhov a zlozvykov, je potreba naprávať spôsoby života, vyjadrovania, reakcií...
Ak však niekto napríklad nepije alebo nefajčí, prípadne sa zriekne iných slabostí, ale po uplynutí pôstu smelo prehodí výhybku na starú kolaj, je to všetko úplne zbytočné.

Pre naše telo, pre náš svet existujú horšie veci, ako neduhy tela. A dokonca aj tie sa začínajú niekde úplne inde. Ich predchodcami sú neduhy duše, respektíve neduhy nášho samotného JA.

Ak sa totiž človek nesprávne stravuje, ak prílišne fajčí, konzumuje alkohol, drogy, zbytočne mrhá veľa času pred televíziou alebo internetom, ak sa nestará o svoje zdravie, ohrozuje seba aj iných bezohľadnou jazdou...všetko to pramení niekde v nás.

A na to, ako sa zdá, veľmi málo myslíme.

Určite sa už každý stretol so situáciou, kedy jeden podráždený človek dokáže pokaziť deň, hneď zrána, množstvu ľudí. Stretávame sa s tým v praci, pri cestovaní v MHD alebo pri šoférovaní, v obchode, škole...
Ľudia kričia a húkajú, kritizujú a sťažujú sa, šíria nervozitu, nepokoj... Áno, často majú k tomu oprávnený dôvod.

Na druhej strane, často tak robia len zo zvyku - zlozvyku. Tento zlozvyk však nepramení zo žiadosti tela, ale niekde z vnútra našej osbnosti (duše, psychiky...každý tomu vraví inak).

Málo sa pozeráme do seba samých!
Dokážeme rozpoznať a šikovne analyzovať stovky chýb oko nás. Vidíme chyby systému, inštitúcie, šoféra autobusu, chyby tamtoho, chyby hentoho... ale nevidíme chyby nás samotných. Ako koníky, šialene cválajúce po ceste, s klapkami na očiach vidíme všetko, len nie to podstatné...

 

Dobrým postrehom dnešných dní bol aj pohreb legendárnej speváčky Whitney Houston. Zazneli tam krásne slová, niektoré možno úpruimné, iné menej. Zazneli tam slová zvelebujúe jej talent a určite aj osobnostné plusy (nepoznal som ju osobne), ktoré naisto mala.

Bohužiaľ, zazneli aj slová falošné a klamlivé. vety, ktoré nechceli priznať niečo nepríjemné, a tým bol životný štýl.
Určite si nedovolím súdiť ju (a rád sa ronako pridžiavam o zomrelých len v dobrom).

Bohužiaľ však, čakal som slová, ktoré by poukázali na nebezpečenstvo slávy, nebezpečenstvo ošiaľu, ktorý v človeku vyvoláva kolaps a niekedy aj smrť...Namiesto toho bolo počuť len v=yhovorky a dokonca obvinenia jej ex-manžela...a podobné veci.
Verím, že keby Whitney mala šancu prehovoriť, určite by mladým spevákom povedala o nástrahách, ktoré im šoubiznis môže pripraviť. Určite by všetkých ľudí varovala k tomu, aby si svoj život viac vážili.

 

Späť však k myšlienke, ktorou je šanca pozrieť na seba. Táto šanca prichádza aj dnes, spolu s pôstom.
Ateisti a neprajníci cirkvi, kresťanstva často poukazujú na farizejstvo niektorých ľudí. "Modlia sa, ale rovnako aj nekonajú." O čo lepší sú však ľudia, ktorí hodnoty absolútne odmietajú? Veru o nič, o nič lepší.
Zase sa len točíme okolo posudzovania druhých. A to všetko namiesto vlastne reflexie, reflexie vlastného konania a správania sa.

Aj dnes je však šanca zmeniť to, a táto šanca je tu v podstate každým dňom. V každej situácii má človek slobodnú vôľu rozhodnúť sa, ako sa zachová.

A na to by sme nemali zabúdať.

 

Príkladom nám môžu byť stovky, tisícky ľudí vo svete, ktorí svojou úžasnou pokorou dokázali viac ako všetci mocní sveta svojou mocou, peniazmi, prázdnymi falošnými gestami, silnými rečami a biednymi činmi...

...Skúsme si viac všímať seba (svoje skutky a správanie)...skúsme to aspoň dnes...
...potom zajtra.. 40 dní...                                                                                                                                                       ...celý život!!!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?