Zrušme si patróna!

Autor: Marek Strapko | 30.6.2012 o 12:06 | Karma článku: 10,98 | Prečítané:  900x

O Slovákoch sa vo všeobecnosti tvrdí, a priznávajú to aj naše politické špičky, že nám chýba národné povedomie. Preto sa mnohí z politikov dnešnej doby snažia prebudiť ho stavaním krížov, vytváraním mýtov, odhalovaním sôch našich "kráľov"... Na druhej strane tí istí politici plánujú vymazať sviatok nášho patróna z kalendára štátnych sviatkov. Čo tým chcú vlastne dosiahnuť?

Deň svätého Patrika v Írsku a v Severnom Írsku (časti Spojené kráľovstva), Deň svätého Ondreja v Škótsku. Nádherné dni bez práce, dni plné osláv a hrdosti. Dokonca aj v Anglicku sa aktívne diskutuje o tom, aby bol Deň sv. Juraja zaradení medzi "bank holidays" (dni pracovného pokoja). Tieto krajiny sú patrične hrdé na svojich patrónov. A určite nejde len o náboženské pozadie. Veď napríklad množstvo Severoírov a Škótov sú členmi protestantských cirkví, ktorí voči svätým ani zďaleka neprejavujú úctu.

Títo svätci sú jednoducho súčasťou ich histórie (v prípade Škótska podľa legendy). A osudy Škótov a najmä Írov boli vo veľkom podobné osudom Slovákov.
Rovnako ako my, aj oni trpeli útoky dobyvateľov. U nich to boli najmä Angličania, u nás Tatári, Turci, ...

Úcta k nášmu patrónovi - Sedembolestnej Panne Márii - sa začala prejavovať najmä v tomto období. Nikto z nás by nechcel žiť v čase, kedy Turci jeden a pol storočia plienili takmer celé Slovensko a jeho okolie. Strach ľudí, utekajúcich do hôr, zjemňovala len a len viera. Predstavte si tú zúfalosť, že jedine viera vás drží nad vodou.
Slovensko odišlo spod tureckých nájazdov asi najlepšie. A zvlášť jeho západná časť. Práve preto Šaštín a s jeho náhernou bazilikou, zasvätenou práve našej patrónke.

Predkovia si zvoli tohto patróna, ale nám je to jedno

Naše historické povedomie je na mizivej úrovni. Svatá pravda! A nič na tom zmenia Slotove dvojkríže ani smerácky Svätopluk. 
Úcta k našim predkom nebola a asi ani nebude vštepovaná. Nikdy som sa s tým nestretol na škole. A keď aj stretol, išlo iba o nacionalistické a protimaďarské bláboly.

A dnešná diskusia ohľadom zrušenia štátneho sviatku nášho patróna je toho iba jasným odrazom. 
Ako si naše deti a my máme pestovať zdravú úctu k nášmu národu, keď pohŕdame dedičstvom našich predkov?
Nechápeme a ani nechceme pochopiť o čom tento sviatok je, prečo práve tento patrón.

Všetci verzus Cirkev

Naproti tomu sa všetko točí len okolo vatikánskych zmlúv a útokov voči Cirkvi. 
Tento problém sa generuje ako neochota cirkvi vzdať sa jedného sviatku.

Zastavte sa však!

Tu nejde o sviatok cirkvi! Tu predsa ide o sviatok nás všetkých, o sviatok, v ktorom si pripomíname utrpenie našich predkov!

To je ten hlavný odkaz tohto dňa. Podobne, ako si Íri uctievajú svätého Patrika, odporcu dobyvateľov a nositeľa duchovných hodnôt, my si pripomíname patróna, ktorý v ťažkých časoch upokojoval strach utláčaných obyvateľov nášho územia.
Oni boli takí zúfalí, že v niektorých chvíľach im už iba viera v ochranu Sedembolestnej dodávala odvahu vytrvať.

V tomto sviatku sa nám chcú predkovia prihovoriť a pripomenúť. Nenútia nás velebiť Pannu Máriu. Stačí im, aby sme nezabudli, ako veľmi trpeli a aké ťažké časy prežívali.

Samozrejme, pre kresťana katolíka je tento deň aj niečo viac. Zrušením štátneho sviatku však katastrofa nenastane, pretože tento sviatok ostane cirkevným sviatkom.

Dôsledky zrušenia

Jeho zrušením však odpíšeme ďalšiu časť slovenskéj histórie na vedľajšiu koľaj, čím sa nadrobí, už tak chabé, národné povedomie nás všetkých (veriacich aj neveriacich).

Navyše, deň odpočinku a možnosti rozvíjať príjemné aktivity sa nedá nahradiť ničím. Stačí pozrieť len na tisícky ľudí, ktorí sa stretnú na obrovskej šaštínskej púti, alebo na malé farnosti, ktoré v tento deň dokážu spojiť celú dedinu. Tým sa vytvára pravé národné povedomie!

Keď sa nám darí v hokeji, ľudia sa stretajú na uliciach - panuje silné národné cítenie. Podobne je tomu v Šaštíne, a aj v iných mestách,  v tento deň.

 

Politikom však nejde o skutočné napredovanie národa. So zúfalou zásterkou riešenia ekonomickej krízyhľadajú prostriedky, akými získať peniaze do rozpočtu. A kto si to odpíska? Áno, obyčajný človek. Hlavne, že naše reformy sa nedotknú ľudí... (áno pán súdruh).

Treba však podotknúť, že ekonomická kríza je krízou morálnou. Nespôsobili ju štátne sviatky, ale chamtivosť a špekulácie chamtivých...preto liečiť nemorálnosť zrušením veľkej oslavy našej histórie je čistým placebom?

Niektorí ľudia si myslia, že hasiť oheň ohňom sa skutočne dá. Nech sa páči!!!

Zrušme tento sviatok. Nečakajme však, že naše deti vôbec niekedy prejavia úctu voči predkom. 
Potom už nepomôže ani výstavba celej Svätoplukovej armády...

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?