Môj skutočne prvý štrajk

Autor: Marek Strapko | 15.9.2012 o 11:00 | Karma článku: 11,43 | Prečítané:  409x

Ako život plynie, prináša so sebou zmeny, niekedy aj zmeny postojov, pohľadov, názorov. Pred takým rokom-dvoma by som za žiadnych okolností nenazeral na štrajk učiteľov triezvou hlavou a určite by som ho s plným vedomím nepodporoval, prípadne mierne spochybňoval jeho legitimitu. Dnes však stojím na strane protestujúcich, a to zďaleka nie výlučne kvôli platovej otázke...

Po nejakom tom čase rôznych zamestnaní mi vzdelávanie iných akosi pritkvelo k srdcu. Preto som bez mihnutia oka neváhal využiť šancu zamestnať sa ako učiteľ. Nie, že by to bolo mojím snom, ktorý som sníval odmalička, dokonca ani pred pár rokmi som o niečom podobnom ani len neuvažoval... vníma to preto s ešte väčšou výzvou. Rád žijem svoj život naplno, zo dňa na deň; síce s budúcimi plánmi,  v ústrety ktorým však kráčam trpezlivo a s vedomím si vzácnosti každého jedného dňa, ktorý môžem žiť. Preto som v tomto zamestnaní (poslaní) našiel niečo naplňujúce (teda aspoň zatiaľ). Áno, je to veľmi krátka doba na to, aby som robil unáhlené závery, aj napriek tomu už disponujem dostatočným množstvom postrehov, ktoré môžem priblížiť iným a ktoré sa  daného štrajku týkajú.

Keď som nad týmo povolaním (poslaním) premýšľal, vôbec som nemal páru o nástupnom plate učiteľa. Preto ma vždy zarazila jedna vec, s ktorou som sa stretol na každučkom pracovnom pohovore, teda myslím v školstve.
"Viete, že tie platy nie sú bohviečo, však?"... zaznelo vždy. Táto otázka do mňa prenikla ako meč. Počujem ju v ušiach často a najmä vtedy, ak sa s niekým rozprávam o mojom novom zamestnaní. Rovnako, ako na pracovnom pohovore v tej-ktorej škole, aj pri rozhovoroch sa téma ohľadom povolania učiteľa často kloní k téme o platovej situácii.

Záleží skutočne na tom plate?
Ten plat je skutočne smiešny, na jednej strane...ale aspoň je, môžeme povedať na strane druhej. Sú ľudia, ktorým nie je dopriate nájsť zamestnanie, sú ľudia, ktorí majú zamestnanie platovo vynikajúco ohodnotené. Je to však zárukou vnútorného naplnenia? Nemyslím si. 
Teda aspoň nie z pohľadu učiteľa. Verte mi, nikto z novonastupujúcich učiteľov na to nehľadí. V ich mysliach často prevyšuje niečo iné, túžba odovzdávať niečo ďalej. Samozrejme, ťažko paušalizovať, ale inak si neviem vysvetliť, prečo by mladí ľudia šli do tohto zamestnania.  A keď sa pozriem na našu školu, mladých ľudí je tam veľký počet.

Chýbajú tam muži
Kto by to kedy povedal, že prvýkrát v živote pocítim výhodu v tom, že som chlap (ak teda nerátam autobusové zastávky na zájazdoch a s tým spojené aktivity...). Najmä v prípade zamestnania som mal vždy nervy na ženy, ktoré sa dokázali len svojím výzorom udržať vo firmách, ktoré často prepúšťali jedna radosť. 
V školstve to je naopak. "Máte výhodu, že ste muž...v školstve ich treba!"... to povedali nielen ženy, ale aj muži. 
Veru tak, mužov je v školstve málo. Určite nechcem znevažovať autoritu žien-učiteliek, ale vyvážené množstvo mužského zastúpenia podľa mňa, a netvrdím to iba ja, môže urobiť rozdiel. Minimálne je to pre žiakov zmena...
Pohľad na výlatnú pásku ale dokáže demotivovať nejedného z nich...viem si to živo predstaviť.

 

Ako však všetko napísané súvisí s tohtoročným štrajkom učiteľov?
V ňom ide predsa najmä o tie platy, aspoň tak sa to deklaruje na verejnosti, médiách. V podstate to aj tak je, Odborárske štruktúry, ktorými mimochodom úprimne pohŕdam (mám na mysli odbory postsovietskych krajín) tlačia snahy o zvýšenie platu do nereálnych čísel. Tie čísla sú skutočne nereálne! Neznamená to, že štát na zýšenie nemá, ale jednoducho nemá dané priority. A tie priority sa neprejavujú výlučne v platovom ohodnotení. Prejavujú sa v celkovom prístupe k vzdelávaniu, ktoré často zbytočne komplikovane drží jeho úrveň pri zemi.

Plány, tabuľky, výpisy, zápisy+práca triednych. Des a hrôza. Väčší strach má človek z tohto, ako z prvého vystúpenia pred plnou triedou nevybúrených detí. 
Učiteľ míňa 50 percent svojej energie na papierovačky a zbytočné "formality". Táto energia mu následne chýba v samotnom vyučovacom procese, kde je navyše často limitovaný.
Niekto mi raz povedal, že kreativita patrí viac na súkromné školy. Nuž, potom sa niet čo čudovať, že žiaci nemajú záujem dokonca ani o cudzie jazyky - predmety, bez ktorých sa v živote pohnú asi ťažko.

V školstve existuje množstvo čiernych dier, kde všetka energia, dobrá vôľa, optimizmus, snaha vychovávať, povzbudzovať žiakov  a ich rodičov mizne do stratena. O tomto všetkom bol pre mňa štrajk učiteľov. A rovnakí postoj zastávajú mnohí učitelia, určite väčšina z nich
Nešlo len o to zvýšenie platu alebo, pre napríklad pre mňa, nezmyselné tabuľkovanie počtu odučených rokov (predsa pracujem rovnako, ako ten čo učí desať, dvadsať rokov).

Išlo najmä o poukázanie na to, že dané povolanie (poslanie) bolo kedysi jedným z najváženejších. Dnes ostáva len jedným z mnohých a často podceňovaných. Málokto si uvedomuje, že aj na ňom stojí budúcnosť nášho národa a spoločnosti.
Nezabúdajme, že v sociólogii je rodina a škola stále na prvom mieste vo výchove detí...

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?