Načo ľutovať, treba hlavne konať!!!

Autor: Marek Strapko | 9.7.2013 o 10:57 | Karma článku: 5,58 | Prečítané:  499x

Množstvo ľudí sedí každý týždeň pred obrazovkami televízorov, sledujúc dojímavé príbehy cudzích ľudí. Často pri tom aj vyronia slzu, rozcítia svoje vnútro na maximum. Niet sa čo čudovať; niektoré z príbehov sú skutočne silné. Čo však ďalej? Rozcítenie sa pominie, s ním odíde aj súcit a ľútosť... život ide ďalej. Načo potom všetko to ľútostivé divadlo?

Jedinou útechou, o podobných show hovoriac, je aspoň fakt, že účastníci (dotknutí) relácie dostanú nejakú pomoc. Minimálne majú nachvíľku pocit, že niekto sa o ich problémy zaujíma.

Nič to však nemení na tvrdení, že súcit a ľutosť sa v dnešnej dobe ukazujú často v inom - najmä negatívnom slovazmysle.
Niet sa čo čudovať.

Načo súcit a ľutosť?!?

Počuť neraz podobnú otázku. Veru, táto otázka je veľmi zaujímavá a odpoveď na ňu môže byť ešte viac:
Načo len súcit a ľutosť?

Aby človek pochopil, k čomu sú potrebné súcit a ľutosť s inými, musel by pochopiť, čo to vlastne znamená - súciťiť a mať ľutosť s iným.

Doba je iná, negatívna

Nikto to nemôže poprieť. Informačná doba, kedy hneď vieme všetko, priniesla výhody, ale aj množstvo nevýhod. Tie spočívajú v tom, že okamžite vieme o udalostiach vo svete (teda takmer o každom dianí). Stačí večer zapnúť televízne noviny, alebo jednoducho kliknúť na internet. Zahltí nás množstvo správ, z toho väčšina, drvivá väčšina sú zlé správy. 
Násilie, trestné činy, útoky a podvody, k tomu ešte neštastia (či už dopavné alebo tie ľudské).

Človeka to akosi vždy ťahalo k "senzáciám", má to niekde v krvi. Možno preto, lebo často túži vidieť, že niekto sa má predsa horšie ako on, možno jednoducho preto, lebo je tvor zvedavý a niekedy aj závistlivý a zloprajný.
Nech už sú dôvody negativizmu akékoľvek, médiá nemajú dôvod neponúkať ich, kedže sú žiadané.

Omnoho menej sa píše o dobrých veciach, dobrých skutkoch, kráse života.

Myslím, že tu niekde tkvie koreň problému, prečo aj slová súcit a ľútosť prirodzene zmenili svoj charakter a sú častio vnímané veľmi negatívne, pohŕdavo a dokonca veľmi plytko. Nezriedka sa spájajú práve so spomenutými reláciami, vyvolávajúcimi prúdy sĺz "zemotivizovaných" divákov.

Mali by byť aktívne

Preto sú následne súcit a ľútosť vnímané len ako niečo pasívne, dokonca až zbytočné.

Opak by však mal byť pravdou.

Možno budem trošku osobný, mám to šťastie vnímať v mojom okolí a v mojom živote súcit a ľútosť podávané v pravom slovazmysle ako niečo, čo človeka posúva do inej dimenzie. V nej už nie je iba plač a smútok nad niečím ťažkým, ale naopak úsmev a snaha konať niečo veľmi krásne a pozitívne.

Ako príklad uvediem ľudí v mojom okolí. Zmobilizovali sa (aj vďaka ľuďom, ktorí si v živote moc vytrpeli) a začali navštevovať chorých a starých osamotených ľudí. 
Ich príbehy sú často smutné a niekedy je smutný aj ich súčasný život. Človek s nimi súcití, je mu ich ľúto. Neplače však nad tým - naopak - dáva im pocítiť silu života, všetko len napríklad prostredníctvom krátkej návštevy a dobrého slovka na povzbudenie.

Súcit a ľútosť, skutočný súcit a ľútosť sú darmi. Nie je to len cit, prípadne silná emócia. Je to hybná sila, ktorá človeku umožňuje preniknúť do duše iných. Spolu dávajú silu nazerať na svet očami iného, často trpiaceho človeka.

Vďaka nim človek dokáže vydať svedectvo ľudskej lásky, ktorá nepozná hranice; lásky, ktorá pomáha vytvoriť lepší svet.

V našom svete existuje množstvo príkladov, vďaka ktorým súcit a ľútosť pomáha  konať dobro...

Jedným z úžasných príkladov, ktorý toto ponímanie zvečnil, je fotka Aleca Reida, ktorý kľačí pri nezmyselne zabitých vojakoch v nezmyselnom konflikte v Severnom Írsku. Jeho očí pozerajú so smútkom, súcitom a ľútosťou. Aj napriek tomu však Alec nevzdal boj za prímerie - a hneď po tomto nešťastne smutnom incidente odchádza odovzdať obálku s návrhom riešenia mierovej dohody.

Je to verný príklad toho, že súcit a ľútosť, ak sú ponímané správne, stávajú sa prostriedkom pre veľké veci!

Preto by sme ich nemali vnímať negatívne, ale len dokázať správne ich interpretovať v našich životoch.

article-2294241-0431CEB10000044D-834_634x376.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?