reklama

Pohár medu od chorého včelára

V živote som dostal množstvo darov a darčekov. Prostredníctvom nich, ak je človek úprimný, prejavuje vďaku alebo úctu druhému. Preto každý z nich bol pre mňa niečím vzácnym. Aj napriek tomu sú niektoré dary vzácnejšie ako len vzácne. Najmä vtedy, ak vám niekto daruje absolútne všetko a absolútne s pokorou...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tohto kamaráta poznám už odmalička. Trávil som s ním veľa času, takmer celé letá. Športovec ako sa patrí, naučil ma množstvo užitočných vecí a do istej miery krotil moje aktívne pubertálne obdobie. Veď predsa také prázdniny na vidieku u babky otvárali dvere rôznym lákadlám a príležitostiam, často v zlom slovazmysle. Možno aj on má zásluhu na mojom skoncovaní s cigaretami a podobnými neduhmi...za čo mu úprimná vďaka.

Ako to však už v živote chodí, človek niekedy narazí na dno. Rovnako narazil aj môj kamarát a na prahu päťdesiatky ho zlomila zákerná choroba. Choroba si veru nevyberá, môžeš celý život viesť v správnej životospráve, aktívnom športe. Votrie sa do života a musíš sa ňou naučiť žiť. Nie je to ľahká vec, najmä pre bývalého športovca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem športu, ktorý už bohužiaľ nemôže teraz praktizovať, ostala môjmu kamarátovi ešte jedná záľuba. Je ňou včelárstvo. Možno som to predtým tak intenzívne nevnímal, ale myslím, že po ochorení sa tomuto koníčku začal venovať ešte s väčším elánom. Teda pokiaľ zdravie dovolí. Veď predsa starať sa o včelstvo nie je sranda. Niežeby som s tým mal skúsenosti, so včelami si moc nerozumiem a ani moc nechcem, ale človek niekedy potrebuje pevnú ruku.
O to úžasnejšie je sledovať pomalú, ale usilovnú prácu môjho kamaráta, ktorému niekedy trvá dosť času iba nadvihnúť jednu z častí úľu.

A tak človek niekedy zájde pozrieť, snaží sa navštevovať kedy len môže. Často ho nájdem sedieť ticho na sedačke v "úľovej búdke", ako načúva bzukotu neúnaných včelích krídel. "Nie je to krása? Ako usilovne pracujú, až do vyčerpania. A ich život netrvá dlho...", komentoval prácu včiel robotníc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súhlasil som s nemým úžasom. Uvedomil som si, že rovnako usilovne pracuje aj on, aj keď osobne sa cíti ako lemra...bez neho by práca včiel vyšla nazmar.

Neskôr sme zišli dole, k nemu do chalupy. Načiahol sa do kredenca a podáva mi pohár medu.

"Zober si tento med, čerstvý.", vystrel triaslavú ruku. Zobral som med, zabalil som ho do vaku.

Jeho oči sa zablyskli, moje ešte viac. Myslím, že niekde na krajíčku som aj zatláčal slzy. Ten človek mi dal vec, ktorá je jeho všetko.

V tom pohári medu sa nachádzali hodiny tvrdej práce, trpezlivosti a pokory. V tom mede sa skrýval ten vzácny dar človeka, ktorý mi dal všetko, čo len môže...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslel som, že už mi viac darovať nemôže. V tom ale povedal:

"Ešte ti dám potom jesenný, keď natočím."

A ja som bol potešený druhýkrát, pretože som po dlhom čase počul z jeho úst slová optimizmu...slová, v ktorých nehľadal koniec... a to ma veľmi posilnilo!

Ďakujem ti Pane, že sa mi dávaš spoznať, hoc aj v tých najúbožejších a trpiacich...

Marek Strapko

Marek Strapko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  476
  •  | 
  • Páči sa:  2 013x

Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáca politikaSpoločnosťZ môjho životaZahraničná politikaŠkolaOsobnosti, zaujímavostiŠportHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu