Radostná oravská mládež - niet príjemnejšieho cestovania

Autor: Marek Strapko | 4.8.2013 o 21:57 | (upravené 5.8.2013 o 11:48) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1071x

Krátko pred ôsmou a slnko už poriadne praží. Nič na tom nemeí ani fakt, že som niekde v horách Liptova. "Čaká ma veru horúce cestovanie, niekedy až nepríjemné", pomyslím si. Všetko ale razom mení skupinka mladých na autobusovej zastávke - budem cestovať s nimi...

Podľa náramkov môžem vidieť, že aj oni cestujú z festivalu; rovnako ako ja. Festival bez alkoholu, plný mladých ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Aj o tom bol veru Campfest - ekumenický kresťanský festival. Skupinka je unavená, avšak napriek tomu plná energie. Jednoducho Oraváci. Všetci priamo zo srdca Oravy a severného kúta Slovenska - z Rabče.

A ráno sa hneď mení. Slnko je zrazu jemnejšie a čakanie a cestovanie autobusom príjemnejšie.

Je totiž vzácne a zároveň krásne stretnúť mladých, bezprostredných, veselých a radostných ľudí. Je úžasné sledovať úsmev a iskru v očiach dievčat a chalanov, ktorí jednoducho milujú život.

Rozprávať chce takmer každý, každý povie niečo o sebe a chce vedieť aj niečo o mne. Je to skutočne sranda; človek za pol hodinu vie o niekom viac, ako by čakal. Zistil som, aké zaujímavé odbory študujú, aké zaujímavé záľuby majú, že ich "vychovávajú a vedú" saleziáni z Námestova, z ktorých jedného poznám. A hlavne som zistil, za ten krátky čas, že sú tak trocho iné deti.
Určite nechcem hádzať všetky "mestské" do jedného vreca, ale vrúcnosť a úprimnosť detí z vidieku, a hlavne z tohto vzdialenejšieho, je autentická a unikátna.

Netrvalo dlho a odhalená bola aj moja profesia. Nevadí, rád o nej hovorím a ešte radšej ňou žijem. Precvičili sme preto aj trošku angličtiny, veď je vždy užitočné trošku "pospikovať".

Možno na tento blog pribudnú aj noví autori; aspoň v to teda pevne verím. Minimálne jedna "adebtka" by sa mohla nájsť, keď už študuje tú slovenčinu...

Nič to, pomaličky sme boli v Mikuláši a ja som musel vystúpiť. Priznám sa, že aj celkom nerád, pretože sme boli práve v najlepšom, teda čo sa týka kecania.

Nevadí, zakýval som, poďakoval a poprial všetko dobré.

A ako vďaku a prejav úcty a podpory som musel napísať tento článok, možno taký súkromný, ale predsa.

Verím, že univerzity veľkých miest, intrákovský život a vidina plytkých radostí nezmení ich skutočné krásne srdcia.

Skutočne vďaka Pane za týchto mladých veselých a šťastných ľudí. Veď aj oni sú svetlom nádeje pre budúcnosť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?