Egypt prežíva ďalšiu z "egyptských rán"

Autor: Marek Strapko | 17.8.2013 o 10:02 | Karma článku: 8,54 | Prečítané:  422x

Keď mi ešte v roku 2008 známy povedal svoje skúsenosti s Egyptom, bral som to všetko s rezervou. Do istej miery sú určite títo ľudia iní, je to predsa iná kultúra. Kamarát mi však vravel niečo v zmysle zakliatej krajiny, ktorá nie a nie sa pohnúť vpred. Už vtedy prorokoval problémy. To však ešte nikto netušil, že to zájde tak ďaleko, že ani svet nedokáže adekvátne ohodnotiť danú situáciu - čistý chaos...

Netreba čítať ani múdre knihy, ani študovať politické odbory, aby sme chápali, že nastoliť demoratický režim v krajine zmietanej diktatúrou a náboženským fundamentalizmom je boj na dlhé lakte. Prechod k skutočne demokratickým hodnotám (ktoré samozrejme nie sú tiež sami o sebe najdokonalejším systémom) nie je iba otázka zvrhnutia diktatúry a jedných slobodných volieb. Preto dosť veľa ľudí zrejme tušilo, že v Egypte po páde diktatúry vyrazia ako huby po daždi radikálne elementy s tvárou anjela, aby sa ujali moci. To sa aj stalo...

Večne nespokojný národ

Takto nazval môj známy "krajinu faraónov". A to sa prejavuje aj v bežnom styku, na ulici, v obchode, pri biznise, alebo na dovolenke.

Neviem hovoriť za seba, ale už protesty v roku 2011 naznačovali nestabilitu.

Väčšina ľudí a rovnako aj médií prirovnávala egyptskú revolúciu k jej predchodkyni - respketíve k revolúcii v Tunisku. Práve tam sa začala "arabská jar". V Tunisku prebehla pomerne hladko, masy ľudí zosadili prezidenta bin Alího. 
Preto aj egyptská revolúcia pôsobila naoko rovnako. Niesla však v sebe niekoľko rozdielov.

Nehomogénna masa

Asi tak by sa da charakterizovať dav, ktorý v roku 2011 zaplnil ulice Egypta a vynútil si zosadenie Mubaraka.
Narozdiel možno práve od Tuniska, v uliciach Egypta ľudia netvorili až tak jednotný celok. Za zosadenie Mubaraka protestovali islamisti, anti-kapitalisti, milovníci demokracie ako aj združenia feministiek a podobne. To znamená, že samotná predstava ako má vyzerať následný život v Egyote neexistovala až taká jasná.

A všetko to vyvrcholilo vo voľbách, v ktorých nekandidovali mnohí, ktorých by Egypťania chceli. Predstavte si takú situáciu u nás, že vznikne samostatné Slovensko a zrazu máte na výber iba bývalého poradcu Husáka a na druhej strane Tisa. Viem, možno to znie pritiahnuté za vlasy, ale v Egypte vyhral Tiso - mám na mysli Mursího (*skutočne toto prirovnanie berte s veľkou dávkou rezervy).

Chcel som tým vysvetliť skutočnosť, ktorá sa v Egypte stala. Samozrejme, značná časť voličov chcela predstaviteľa Moslimského bratstva a tešila sa z jeho zvolenia. Druhá časť však len zo strachu a zo zlých spomienok na diktatúru volila "menšie zlo". Mursího stolička preto už od jeho nástupu do prezidentského kresla stála iba na troch nohách.

Neschopnosť a otázniky

Skutočne, narozdiel od trošku snažiaceho sa Tuniska, Egypt vôbec nenapredoval. A to hovorím len o ekonomickej otázke, nie tak ešte o rôznych snahách o nastolenie moslimského vplyvu v krajine. Kopti by veru vedeli hovoriť.

A práve tu sa dostávame do konca roka 2012 a začiatku roka 2013. Kalich trpezlivosti pomaličky pretiekol a nehomogénna masa zasa vyšla do ulíc - respektíve tá časť bez podporovateľov islamského fundamentalizmu.

Spočiatku sa aj zdalo, že to Moslimské bratstvo prekusne a zasadne za vyjednávací stôl. Opak sa však stal pravdou a možno to ani nie je prekvapujúce, že sa uchýlilo k radikalizácii svojich más.

Moslimské bratstvo jednoducho ukázalo svoju tvár - vyburcovať masy do ulíc a vyštvať k prelievaniu krvi.

Schizofrenický svet

Nedokáže patrične reagovať na danú situáciu. A to aj hlavne kvôli faktu, že aj samotný arabský svet nie je v otázke masívneho zabíjania protestujúcich, ktorí však určite všetci nie sú len nevinnými baránkami, jednotný.

Prekvapujúci a rovnako pozornosti hodný je postoj brutálne moslimskej krajiny - Saudskej Arábie, ktorá podporuje tvrdé zásahy armády. Aj na to je možno vidieť, že hrozba Moslimského bratstva a jeho prirovnávanie k fundamentalizstom z Al-Káidy je skutočná vec. Inak si totiž neviem vysvetliť, prečo by Saudská Arábia reagovala podobným prístupom.

Západny svet naopak tlačí na ukončenie streľby. Niet sa čo čudovať - koncepcia transformácie zlyhala. Bez štipky anti-kapitalistických názorov je vidieť snahu o obhájenie si postoja slobody, ktorým západný svet trošku naivne veril.

Bohužiaľ, z Moslimským bratstvom na čele sa vybudovať demokratický režim nedá. Je to čistá sci-fi.

Západný svet skutočne nevie vyriešiť danú krízu a dokonca ani zaujať pevný postoj. Je si vedomý skutočnosti, že na jednej strane zomierajú ľudia, na druhej strane stojí o nič menej nevinné spoločenstvo náboženských fanatikov bez schopnosti viesť štát správnym smerom.

 

A znova sa vrátim k rozprávaniu môjho známeho, ktorý mi už dávnejšie o Egypte hovoril ako o krajine zakliatej, kde ako keby neexistuje možnosť a ani cieľ. Pre neho Egyot pôsobil ako krajina vytrhnutá z koncepcie akejkoľvek logiky. A to daný kamarát na vlastnej koži zažil mnohé z krajín, dokonca aj omnoho nebezpečnejších.

To, čím teraz prechádza Egypt a aj jeho veľká časť nevinných ľudí sa skutočne nedá nazvať inak ako totálny chaos a tvrdá rana.

Mne ako veriacemu nezostáva nič iné, iba sa modliť za mier...

Aké však bude vyústenie tejto "občianskej vojny" netuší asi nik.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?