Nočný príbeh rozbitého vchodového skla

Autor: Marek Strapko | 30.8.2013 o 13:34 | Karma článku: 8,33 | Prečítané:  886x

Ranná cesta do obchodu dnes bola trošku iná. Do očí mi hneď udrela veľká diera v dvojitom skle vchodových dverí, spestrená červenou farbou dôležitej telesnej tekutiny. Nehoda alebo vandalizmus? Odpoveď bola jasná. Zahral som sa na stopovacieho psa, cesta vandala sa dala lemovať asi o dĺžke tristo metrov. Smutne som pokrútil hlavou...Čo viedlo človeka k takémuto činu? Aspoň sa dobre dorezal...

Podobné smutné činy bývajú v časti mesta, v ktorej bývam, veľmi zriedkavé. Tvoria ju totiž generácie starších ľudí a všetci "bývalí rebeli" sú už dávno dospelými ľuďmi, často s vlastnými malými deťmi. Možno práve preto dnešný incident prekvapil takmer všetkých susedov.

"Komu vadili nové dvere?", dumajú a konšpirujú postarší susedia. Snažím sa im vysvetliť, že určite nevadili nikomu, veď predsa podobné nové dvere (s dvjitým silným sklom) majú všetky vchody paneláku. Išlo o zhodu náhod, bohužiaľ si hnev a frustráciu mládežníka odniesli práve tie naše.

A ako tak obzeráme škodu, hlavou mi prebieha obraz včerajšieho večera. Aj v ten som totiž stretol skupinku, asi jedinú podozrivo vyzerajúcu skupinku mladých, z nášho sídliska. Koľko majú rokov? Najstarší asi okolo dvadsiatky. často však vidieť v ich okruhu aj mladších, najmä teda chlapcov, vo veku do pätnásť rokov. Je smutné vidieť  mojich žiakov v "priateľstve" s podobnými živlami...
Včera však skupinka nemala zvyčajné zloženie - štvorica, ale bolo ich omnoho viac. Zrejme chystali dáku párty a už okolo siedmej vyzerali veselo. 
Nič to, ťažké a nebezpečné je obviniť, skutok sa však stal. "Bolo to okolo jednej v noci", hovoria tí, ktorých zobudil krik rozvášnenej mládeže. Zavolali ževraj aj políciu. 
Možno aj po nich kričali, že ju zavolajú a to bol ten dôvod agresie jedného z nich...ktovie.

Musel to však byť silný podnet a veľmi silné zlyhanie, udrieť holou rukou do dvojitého skla, prestreliť ho a potom dlhé metre kráčať s rozrezanou rukou a zanechávať za sebou obrovské kvapky - stopy zúfalej cesty.

Možno ho vyprovokovali upozornenia obyvateľov na rušenie nočného kľudu, možno išlo o zhodu náhod, možno len potreboval vybúriť svoje komplexami plné a alkoholom posilnené telo.

Nič to však nemení na fakte, že vandalizmus a teda všetky tomuto podobné činy sú veľmi smutným odrazom stave duše množstva ľudí - najmä mladších, ktorí nemajú skutočný životný cieľ.

Pozreli sme si teda so susedmi spúšť a ja som pri ceste späť z obchodu zažil ďalší šok - tento týždeň má službu náš byt. Tak hurá do utierania červených stôp, ktoré asi privolanej policajnej hliadke moc k vypátraniu "boxeristu" nepomôžu - nič nové na svete...

 

"S láskou, úctou a vďakou venované všetkým podobným vandalom!"
Ale teraz vážne - je mi vás skutočne ľúto; omnoho viac ako tých rozbitých dverí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?