Ja osobne mám jedného takého kamaráta. Nebýval takým, akým je. Namiesto slov povzbudenia mal skôr opačnú tendenciu - všetko a všetkých navôkol kritizovať. Niekedy tým dokázal napraviť "pokrivené veci", ale oveľa častejšie tým dokázal skutočne napaľovať a urážať.
Dnes je však iným človekom a to len vďaka príkladu mnohých ľudí - dobrosrdečných ľudí. Ja im dávam jedno meno - anjeli. Stretávam ich často, aj keď by to mohlo byť častejšie. Som však za to veľmi vďačný.
A ako som tak začal podobných anjelov vnímať vo svojom živote, neuspokojil som sa len s ich povzbudivými slovami.
Aj ja sám som sa takým anjelom chcel stať.
Stal som sa ním? Ťažko posúdiť, to musím nechať na iných. Ale snažím sa. Uvedomil som si totiž, čo by som bez ich zásahov dosiahol v živote, kým by som bol. A teraz nehovorím o anjeloch, ktorí pri mne stáli v ťažších životných situáciách, hovorím o tých každodenných. Bolo a je ich mnoho. Jednoducho preto som sa nakazil ich dobrotou a snažím sa aj ja povzbudzovať.
Každý z nás totiž niekde žije, niekde pracuje, niekde študuje, niekde nakupuje, niekam kráča a s niekým sa stretáva.
Už len toto všetko sú veľké dary - možnosť študovať, pracovať a možnosť kráčať a stretávať sa s ľuďmi. Veď koľkí ľudia sú pripútaní k vozíku, koľkí ležia v posteliach a je nespočet osamotených.
Nie je preto veľká škoda, ak sme niekde s niekým a vidíme, že potrebuje povzbudiť (to potrebuje zčasu načas každý človek), aby sme mu nedarovali tieto anjelské slová života?
Nie je to žiadna veda, stačí napríklad len nájsť nejakú z jeho dobrých vlastností alebo talentov a ukázať mu, že ju má.
Hovoríte, že niekto nemá žiadnu dobrú vlastnosť alebo talent? Mýlite sa alebo ešte jednoducho nie ste anjelom.
Snažme sa jeden druhého povzbudzovať a potešovať sa. Nie falošne, ale úprimne. Pretože nikdy nevieš, kedy sa ti to môže vrátiť.
A aj vďaka tomu môže byť svet razom krajší...