Rodičia, prečo často neveríte učiteľom vašich detí?!?

Autor: Marek Strapko | 20.10.2013 o 11:51 | Karma článku: 11,85 | Prečítané:  1149x

V škole nastal problém - nie nezvyčajná situácia. Niektoré deti sú jednoducho problémové. Nemám teraz na mysli klasickú detskú roztopašnosť. Niekedy sa jednoducho vyskytnú situácie, kedy by mal na pomoc, na spoločné hľadanie riešenia, pristúpiť rodič. Veď predsa sústavné používanie vulgarizmov, agresívne správanie, zanedbávanie primárnych povinností...to učiteľa často trápi. A tak človek čaká, čaká do neskorého poobedia, aby rodič nemusel zameškávať svoju prácu. Učiteľ čaká na pomoc a namiesto toho sa mu dostane strohej konfrontácie: "To isto nemohlo byť moje dieťa, ono takéto veci doma nerobí...neverím Vám!!!"...

Kde sú tia časy, kedy bol učiteľ autoritou nielen pre žiaka, ale aj pre jeho rodičov?
Kde sú tie časy, kedy som sa domov bál prísť s poznámkou v žiackej knižke...rodičia z toho boli veľmi smutní  mňa čakala zdĺhavá kázeň...
Kde sú tie časy, keď rodičom nebolo ľahostajné, ako ich deti pôsobia v prostredí mimo nich?

Niekedy má človek pocit, že tieto časy už dávno za nami. Možno je na to kus pravdy - doba je určite iná. Rodičia trávia v práci množstvo času, niektorí pracujú štýľom neľudských zmien. Svoje deti takmer nevidia a nestretajú...nie tak ešte, aby sa im venovali v dlhých poučných rozhovoroch, ktorých predmetom by malo byť aj ich správanie...

Doba je iná. Aj deti sú iné. Na jednej strane odvážne, cieľavedomé a smelé. Na strane druhej drzé, pohodlné a so silne skresleným vnímaním cieľavedomosti, ktorá často hraničí s aroganciou, sebeckosťou a inými primtívnymi ľudskými pudmi.
Doba je iná, niekedy nadávame. Najmä teda ak počúvam tých starších. Koho je to však vina, keď je dieťa zlé a nechce sa naučiť slušnému správaniu a zodpovednému konaniu?

Neviníme vás! Nebojte sa rodičia!

Keď už teda nastáva spomínaná situácia, že je rodič konfrontovaný so skutočnoťou, ktorej niekedy ťažko verí a teda, že jeho syn alebo dcéra sa správajú veľmi zle, že si neplnia povinnosti, nenosia pomôcky do školy, ubližujú spolužiakom atď. Vtedy to musí byť pre rodiča šok. Teda najmä v prípade, že mu na výchove a na slušnom správaní dieťaťa skutočne záleží, v prípade, že skutočne má predpoklady na to, aby bol tým správnym rodičom. 
Ak sa teda v žiakckej knižke vašeho dieťaťa ocitne nepríjemná poznámka, nezúfajte. Nie je to výčitka pre vás. Je to len zdokumentovanie faktu a upovedomenie, že možno vaše dieťa len zlyhalo a urobilo niečo nevhodné. ŽIadame vás tým o pomoc a upozornenie a poučenie...

Aj keď vás zavoláme do školy, nebojte sa.

Negatívna reakcia rodičov

A práve to býva často problém. Rodič, možno v zahanbení, možno vo vlastnom sklamaní, útočí na učiteľa ako na nespravodlivého sudcu, ktorý chce niekomu zle...

Nie je nič horšie ako rodič, ktorý nechce vypočuť. Viem, ťažko sa počúva "žalovanie" na vaše roztomilé dieťa, ktoré však niekedy nevie, čo sa patrí. Veď predsa nadávať učiteľovi do všetkého možného, útočiť na spolužiakov, ničiť školský majetok - to sú veci, ktoré do školy nepatria. 
Často sa rodič oháňa posudkami psychológa o hyperaktívnom správanía podobne, čo rešpektujeme.
Samozrejme, nie každé dieťa sedí ticho, niektoré je veľmi ukecané, niektoré veľmi živé. A to môže byť veľmi krásne, ak dieťa spozná limity, ktorým sa popri inom v škole deti učia. Veď predsa základná škola nie je iba o matike, fyzike, soline, angline...je aj o učení sa základným spoločenským normám a sociálnemu správaniu. Veď práve základná škola pripravuje našich najmenších  a neskôr už aj tých väčších a niekedy aj drzých puberťákov na život v pospech nás všetkých...veď oni sú naša bbudúcnosť.

Ja tým rodičom  niekedy rozumiem

Nie každý rodič je dobrým rodičom, tak to proste vždy bolo aj bude. A učiteľ takmer vždy dokáže vycítiť, do akej miery má vôbec zmysel s rodičom niektoré veci komunikovať. Veď sú aj rodičia, ktorí majú toľko problémov sami so sebou, že je jednoducho jasné, že nemajú šancu riešiť problémy s výchovou ich deti.

Ale niekedy za to rodič jednoducho nemôže. Jeho výchova môže byť dobrá, respektíve je dobré správamie jeho dieťaťa doma. Sám to poznám, chodím sem-tam na ihrisko s chlapcami zo školy. Hráme tam futbal. 
A čuduj sa svete, aj tí nezbedníci a "prípady" sú tam najkarajší a najlepší anjelikovia. Alebo ak ich stretnem na ulici -  slušne pozdravia a prihovoria sa. Naproti tomu v škole sa radi bijú, hrešia a správajú sa ako utrhnutí z reťaze.

To je to tajomstvo školy. Ťažko preniknúť do ich mysle, prečo konajú, ako konajú. Z vlastnej skúsenosti ale viem, veď aj ja so bol kedysi žiakom na základnej, že čo nespraví chalan, aby sa neukázal pred kočkou, ktorá sa mu páči...:-) Puberta je silná vec.

Preto rozumieme aj tomu, ak rodič povie, že nám neverí.

Neverí nám často, ale mal by!

Mal byť veriť uciťeľovi. Veď v radoch učiteľov sú často tak silne oddaní ľudia, ktorí vaše deti majú veľmi radi. A majú radi všetky - dobré aj tie zlé.

Rodičia, verte učiteľom vašich detí. Ak vás žiadajú o pomoc pri riešení problémov - pčúvajte a pomôžte im.
Je niekedy ťažké veriť a treba si uvedomiť, že tie mladé stvorenia, ktoré v škole vychovávame budú raz našimi dospelákmi, ktorí budú aktívne tvoriť spoločnosť tohto štátu. Z nich budú budúci lekári, obchodníci, podnikatelia, robotníci...niektorí možno aj politici. 

A hlavne, raz to budú práve oni, na ktorých sa vy budete v strarobe obraciať! Nepleťte sí preto vašim nezriedkavým skeptickým a nesprávnym postojom bič sami na seba!!!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?