Aj ducha treba cvičiť, nielen telo...

Autor: Marek Strapko | 16.11.2013 o 9:31 | Karma článku: 13,99 | Prečítané:  497x

Rád si chodíš zabehať, navštevuješ fitnes centrum, cvičíš aerobik, zumbu, plávaš alebo sa venuješ nejakému zo športov? Ak áno, je to určite správne. Veď nie nadarmo sa vraví, že v zdravom tele zdravý duch. Ak sa však zamyslíme, neplatí táto rovnica o telesnej pohode aj naopak? Čo tak teda: so zdravým duchom je aj zdravé telo...

Ak by sme mali hodnotiť, či sa dnešní ľudia venujú športovým aktivitám, určite by som povedal, že áno. Stačí navštíviť niektoré z fitnes centier, squashové a badmintonové kluby, earobikové centrá. Rovnako aj v lete, na cestách čoraz viac cyklistov a v prírode čoraz viac bežcov. Možno trošku iná situácia je u detí...počítač jasne dominuje. 
Dospelým sa však nie je čo čudovať. Veľa ľudí prežíva pracovný stres, sú unaháňaní a vyčerpaní. Vtedy je šport, prípadne iná fyzická aktivita tým správnym únikom...

Prečo však zabúdame na ducha?

Minule som stretol známeho. Práve sa vrátil z dovolenky. S celou rodinou bol v zahraničí pri mori. Bol plný rozprávania o všetkom krásnom. Na druhú stranu sa však priznal, že vôbec si neodpočinul. Samozrejme, s deťmi na dovolenke je to ťažké. Nedá sa nájsť čas na dlhšie stíšenie a odpočinok. Mňa však zaujalo to, že na dovolenke bol aj s jeho rodičmi. Ako sám povedal, rodičia boli zlatí. Postrážili deti a on s manželkou sa mohol venovať vlastným veciam. Kám však šli? Každý večer do baru... "Možno preto si si neoddýchol...", pousmial som sa. On súhlasne prikývol.

Čo som tým chcel povedať?

Veľakrát vnímam, a nie len na iných, že človek si nevie odpočinúť. Nevie si nájsť skutočný priestor na stíšenie, premýšľanie, uvoľnenie sa. Síce odpočíva, ale sedí pri hlučnej televízii, často pri hlučných a trápnych seriáloch a  reláciách. Alebo ak sa práve nerozčuľuje v práci, rozčuľuje sa pri sledovaní krimi-novín... Chce si odpočinúť v pítomnosti svopjich priateľov, ale ich kroky smerujú do hlučnéhop baru, kde niet počuť ani vlastného slova. Navyše do toho šúpe jeden za druhým. Druhý deň sa lieči...
A to isté aj pri športoch. Niekedy len tak frčí lesom, beží, ide na bicykli, už premýšľa nad druhým dňom. Nezastaví sa a nevšimne si krásu sveta vôkol neho...

Rovnako je to aj pri viere. Veď kopu veriacich ľudí, po návšteve kostola v nedeľu frčí do preplneného nákupného centra. Hromží na neposlušné deti a kritizuje prehnané ceny...
Namiesto druchovného napredovania dá prednosť hocičomu inému...a preto stojí na jednom mieste...

Duchovné cvičenia - raj pre ducha

Nebolo tomu tak dávno, keď som sa pri spomenutí duhovných cvičení z duše smial. Považoval som to za zvrátené - odplaziť sa niekam so skupinou ľudí. Odtrhnúť sa od reálneho života, diskutovať na rôzne duchovné témy a potom byť ticho. Nechápal som zmysel toho všetkého - teda až do času, kedy som si duchovné cvičenia obľúbil. 
Pre tých (možno neveriaci), ktorí nevedia, o čom hovorím, jedná sa o vynález jedného svätého muža - Ignáca z Loyoly, ktorý bol dobrým vojakom. Keď však ostal kriplom, sám hľadal zmysel života. Jeho telo bolo slabé a duch rovnako. Vtedy pohnutý osudom spísal malu knižku duchovných cvičení. Dnes ich organizuje takmer každá farnosť...

Duchovné cvičenia sa pre mňa stali skutočným miestomk oázy, ktoré v tomto uponáhľanom svete predstavujú miesto načerpania nových síl pre ďalší rok. V týchto pár dňoch stíšenia sa vytvára unikátny priestor pre nazretie do seba samého. Z kresťanského hľadiska na duchovné napredovanie, z osobnostného hľadiska priestor na prehodnocovanie života a s ním spojený osobnostný rast.

Duchovné cvičenia pre neveriacich?

Určite nič nemožné. Veď teda aspoň ja verím, že človek má nielen telo, ale aj ducha. A človek, ktorý ducha netrénuje, môže sa stať duchovným bezdomovcom. Rozobrané na drobné, ostáva iba človekom nespokoným (homo nervous), ktorý je príliš upriamený často na veci nepodstatné.

Ak máš rád prírodu, zastav sa v nej, užívaj si ju a neignoruj ju. Nájdi si čas na seba, na ticho, na premýšľanie, nájdi si čas na pokoj. Nechaj svoj mobil doma, alebo ho aspoň vypni. 
A ak to samozrejme okolnosti dovolia, stiš sa aj niekoľko dní. Viem, rodinne je to ťažšie, ale určite to funguje. Ja si spomínam na krásne chvíle na našej chalupe, bez televízie, iba s ohňom v kachliach a pečenými zemiakmi. Ráno bežky a večer znova pohoda ticha, v kruhu priateľov a rodiny.
Duchovnými cvičeniami môže byť kľudne aj tákato príjemná dovolenka...bez všetkého, čo nás prináša o pokoj...

Nezabúdaj na to, že pre zdravé telo, treba aj zdravého ducha...Vtedy budeš skutočne spokojným a krásnym človekom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?