Novoročná identita

Autor: Marek Strapko | 3.1.2014 o 10:13 | Karma článku: 8,57 | Prečítané:  237x

Neviem, či patríte medzi tých, ktorí na konci starého roka zvyknú bilancovať. Našťastejšie pritom ide o peniaze. Ako si raz pamätám, keď mi jeden z kamarátov vinšoval, aby sme aj v nasledujúcom roku zarobili aspoň toľko, koľko v tom starom. Skutočnosť, že veľkú časť roka strávil šúpaním zemiakov v jednej anglickej reštaurácii, odtrhnutý od všetkých svojich kamarátov na Slovensku, bol už vedľajší. Ale nie o tom som chcel. Sú medzi nami aj ľudia, ktorí bilancujú svoje vnútro, hodnotia rok z pohľadu samých seba. Sú to ľudia, ktorí našli svoju identitu, prinajmenšom sa ju snažia nájsť. Majú môj veľký obdiv...

Novy rok som nechcel začínať návštevou "zbesnených" obdchodných domov a aj napriek tomu som tam zavítal. Išiel som len tak, trošku kuknúť a pomôcť vybrať niečo pre kamaráta. A ako som ho čakal, zašiel som do kníhkupectva. Do oka mi padla farebne lákajúca kniha s názvom "Nájdi identitu". Nešiel som ju listovať, ale knižka sa so mnou porozprávala sama. "Identita, identita...", vŕtalo mi hlavou, ako som vysedával na lavičke nákupného centra.
A rovnako, ako som nechcel začať nový rok návštevou obchodov, nehcel som ani prvý článok nového roka venovať nudnej úvahe...a nejakej identite.

Identita mi však nedala pokoj. Cestou autom som premýšľal o význame toho slova v mojom živote. Ešte, že som tentokrát nešoféroval, možno by som prehliadol aj červené na semafore. Identita ma prenasledovala aj doma. Prekladal som jeden článok pre našu internetovú stránku (fanklub jedného futbalového tímu) a tréner tam zrovna hovoril o prístupe hráča, o ukážke jeho charakteru a samozrejme, o znovuobjavení jeho identity.
A keď som si už konečne myslel, že toto slovo už nezačujem...samozrejme, mýlil som sa.
V kostole, počas kázne hovoril kňaz o Jánovi Krstiteľovi a o jeho schopnosti nevyvyšovať sa. Použil jedno zaujímavé spojenie - odhaloval svoju skutočnú identitu...

IDENTITA, IDENTITA, IDENTITA...

Nie nechcem už toto slovo zdôrazňovať. Včera bol však bizardný deň. Idnetita ma prenasledovala...a preto teraz píšem tieto riadky.

Uvedomil som si, že identita je zaujímavá vec. Ak o nej hovoríme, možno ju použiť spolu s identitou národa, náboženskej skupiny, akejkoľvek skupiny, na úrovni pohlavia ale aj na úrovni jednotlivca.

A vtedy som si uvedomil, aké je dôležité, mať svoju identitu. Mať niečo, čo ti ukazuje kto si, načo si, prečo konáš, ako konáš...a hlavne to, že si vzácny.

Nie každý človek však pozná svoju identitu. Buď ju zakrýva falošnou maskou alebo maskami, aby bol niečím iným, čím v skutočnosti nie je, na druhej strane ju odsúva, pretože si neverí a neváži sám seba.

A možno tam je kľúč k všetkým tým ľudským konfliktom, či už v obchode, v práci, za volantom alebo na ulcii. 
Ak človek nepozná svoju identitu, tú pravú identitu, neváži si ju, nedokáže prijímať ani toho druhého.

Poznám svoju identitu ja? Odkrývam to, čím som? A vážim si seba, ako človeka?

Tieto, naoko trápne a hlúpe, otázky môžu človeku nesmierne pomôcť skvalitniť jeho život... a tým prežiť aj začínajúci rok 2014 v oveľa väčšej spokojnosti a radosti.

 

Všetkým želám veľa zdravia a sily radovať sa, nebáť sa... kľúčom k tomu je dozaista aj schopnosť poiznávať samého seba...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?