Nie, určite sa nechystám písať recenziu, na internete je ich mnoho. Nechystám sa teda hodnotiť umeleckú stránku tohto filmu, ktorá je síce podľa mňa tiež dobrá... Teda ak mám na mysli malebné Tatry, ktoré svojim čarom a krásou tvoria neúprosný kontrast voči schátralým a hnusným chatrčiam.
To skutočne pre mňa nie je tým hlavným bodom a myslím, že rovnako zmýšľali aj tvorcovia filmu, spolu s hlavným predstaviteľom - skromným človekom, ktorý, ako sám hovorí, celý život vsadil na jednu kartu.
Ak by niekto čakal, že je to hrdina a doslova kúzelník, ktorý pretvára myslenie osadových Rómov a robí ich život úplne viditeľne lepším, mýlil by sa.
Práve naopak, jeho práca , čo dýcha z celého dokumentu, sa zdá byť miestami úplne zbytočnou.
Veď tí Rómovia, úbožiaci, si niekedy nevážia ani to dobro. Predajú darované, opijú sa a pobijú, vyhrážajú sa a dokonca kriztizujú prácu tých, ktorí sa im snažia nežistne pomáhať.
Často im umožnia postaviť si domček, ktorí si tak často sami znehodnotia.
Dostane sa im dobrého slova a potechy a oni chcú pľuť a máli sa im.
...
...
...
Je teda jeho práca zbytočná?
Otázku však môžeme položiť inak: Je konanie dobra zbytočné?
A práve preto tá najsilnejšia myšlienka celého filmu: Pán Boh ťa odmení nie podľa dosiahnutých výsledkov, ale vďaka snahe a láske, ktorú rozdávaš.
Udrelo mi to do srdca, ako veľký zvon. Spomenul som si včera, na jedno stretnutie s riaditeľkou istého domova dochodcov a sociálnych služieb. Aj k nim by sme chceli chodievať, naša skromná skupina dobrovoľníkov.
A pani riaditeľka sa nás pýtala, že či sme pripravení aj na sklamania, že niekedy sa nepodarí dosiahnuť cieľ a môžeme ostať sklamaní.
Odvetili sme, že chceme dávať a nie prijímať...
...Pritom však veríme, že ak z lásky dávaš, prijímaš stonásobok.
A preto tento dokument, tento skromný film, pre niekoho nechutný a trápny a úplne nezaujímavý, pre niekoho skrytý pátos a predstrkovanie sa...preto tento film je filmom o láske, ktorej hranice prekračujú odpadkami zavalený vstup do osady, prekračujú hranice ľudského JA, kde sa konči moje dobro a túži sa konať dobro pre iných a to úplne nezištne.
Ak ak by sa aj niekto zamyslel, že čo ako teraz. Že či akože má nasadnúť na vlak a valiť do tých "smradľavých" osád!?!
Nie, to určite nemusíš, a vonkoncom na to nemá hocikto predpoklady.
Stačí, aby si konal dobro hocikde, kde práve teraz si, v práci, škole, na ulici, v obchodnom centre. Nemusiš pomáhať zrovna bezdomovcom, Cigánom alebo kriminálnikom...vo svete chodí toľko ľudí, ktorí potrebujú našu a tvoju pomoc. Stačí len otvoriť oči a v neposlednom rade svoje sdrce.
Ďakujem Bohu za toto krásne svedectvo lásky!
