Pozrel som na hodinky a bolo ešte len čosi po štvrtej. O šiestej som musel byť hore a za iných okolností by som z toho bol veľmi smutný. Naše vtáčence mi však dodali obrovskú silu. Vstávanie samo o sebe dokáže byť nepríjemným precitnutím, s krásnym a svižným štebotom v pozadí má však úplne inú tvár.
A tak som si tieto zábavné tvory veľmi zaľúbil...
Zašiel som až tak ďaleko, že som dokázal odpustiť aj skupinke nenásytných vrán, ktoré mi týždne znepríjemňovali spánok, keď som ho potreboval po náročnej práci. Koniec-koncov, oni za to nemohli. To ľudia navalili kontajnere doplna a smetiari akosi štrajkovali s ich odvozom. Lákadlo vyhodeného jedla ich pomiatlo. Poviem vám, to veru nebol štebok, ale poriadne škriekanie. Nič to, je už odpustené.
Vtáčiky minulého týždňa z príjemných teplých rán ma zlomili. Začal som ich sledovať. Jeden behá nervózne po tráve, iní sa bijú o červíka pri kaluži. Zaujímavé je aj kŕmenie drozdíkov na susedovom balkóne. Mladí len tak sedia, trčia len ich malé zobáčiky... Darmo raz, raňajky sú dôležitou súčasťou dňa, najmä ak vstávate tak skoro. Organizmus potrebuje posilu, veď deň je ešte dlhý.
A deň takých vtáčikov vie byť poriadne dlhý. Sú to vzácne tvory. Neviem presne ako funguje ich denný režim. Ráno viem, že štebocú ostošesť, cez deň sem-tam nejaké zahliadnem. Ich druhá šichta sa však naplno rozbieha vo večerných hodinách.
A tak som sa vybral na večernú prechádzku, treba trošku prevetrať hlavu. Zase tam bol - počulo ich štebot. Neviem či sa navzájom rozprávajú, ale počul som mnohé "reči". Jeden len tak pípal a iný jemne trilkoval. Nedalo mi nezastať a pozrieť do korún stromov.
Je to možné? Veď tam žiadneho vtáka nevidím. Odkiaľ ide ten štebot. Koruna stromu nebola hustá, kde sa podel ten Bocelli? Splynul snáď so stromom? Má snáď dokonalé maskovanie? Dumal som asi päť minút.
Ak ma v tom momente niekto sledoval, určite sa trošku nado mnou zamyslel. Čudák čumí do stromu a obieha okolo neho s hlavou hore.
Už ma bolel krk, vzdal som to. Zmieril som sa s tým, že tajomný spevák ostane tajomným. Možno to spieval samotný strom. Usmial som sa a šiel ďalej. Do kroku mi štebotali tisícky ďalších spievajúcich stromov...
