Najmä v posledných rokoch sa tento fenomén do značnej miery rozšíril. Spočiatku sa jednalo výlučne o mobilných operátorov. Priznám sa, niekedy ma ich hovor aj potešil, pretože mi ponúkli lepšie veci, výhodnejšie programy. Sám som niekedy nemal čas striehnuť na lepšie ponuky a preto som dosť preplácal. Ich služba bola do veľkej miery prospešná. Hovorím teda za seba, mysliac túto konkrétnu situáciu.
Časom sa však telefonické ponuky zvrhli na doslova telefonické otravovanie. Prieskum taký a zase onaký, ponuka taká a onaká. Už nevolali len môj telefonický operátor, čoraz častejšie sa ozývala konkurencia. Chcú sa pýtať a chcú vábiť. Niekedy sa ani len nepredstavia. Túžim som raz vybuchnúť a chcel som ich niekam poslať...jednoducho nechceli prestať hovoriť. A to ani keď som slušne vysvetlil, že práve teraz som v práci a hovoriť nemôžem. Raz sa mi to aj podarilo - až o sekundu som zistil, že som niekam poslal neživého človeka, vynadal som predhratému hlasu. Čo už. Vyventiloval som sa tak či tak.
Kto sú tí telefonisti?
Bolo to asi päť rokov dozadu. Kamarát, študent vysokej školy v Bratislave, mi rozprával o jeho novej super brigáde. Nemusel sa drieť s lopatou, ani makať dlhé smeny. Robil telefonistu v istom call-centre. Hovoril mi, že ho až tak nebaví, ale je to čistá robota. Navyše dobre platená. Pýtal som sa ho, či mu neprekáža, že otravuje ľudí. Odpovedal, že niekedy mu je aj ľúto, ak niekoho vyruší, ale v podstate každý môže položiť alebo slušne hneď odmietnuť.
V call-centre pracovala aj moja blízka osoba. Aj ona to brala ako čistú robotu, pri ktorej sa navyše človek naučí - zdokonalí svoje komunikačné schopnosti. Bol to pre mňa zaujímavý postreh - zo všetkého by sme sa mali v živote snažiť vyťažiť pozitíva.
Vravela mi však o ženách, ktoré tam pracujú a ktoré tú prácu neznášajú. Sú to väčšinou ženy s malými deťmi, ktorým sa nedarí nájsť si prácu alebo potrebujú prácu na privyrobenie si. A kraší pracovný pomer je v takom prípade výhodou. Tieto ženy, aspoň podľa dotyčnej, vedeli bývať poriadne "dole", ak niekto v telefóne zareagoval prehnane...
Nie každý vie slušne odmietnuť alebo položiť
Ľudia vedia byť na telefonistov dosť tvrdí. Rozčuľujú sa a navyše sa brutálne neslušne vyjadrujú. Môj kamarát patril k skupine telefonistov, ktorí sa človeku nenatláčali do ucha. Rovnako aj moja blízka. Vysvetlili mi, že ak niekto hneď odmietne, zaželajú pekný deň a pokračujú v práci (volaní novému človekovi).
Prečo by som ja mal byť neslušný?
A vtedy som si uvedomil môj exces. Našťastie som vynadal len nahratému hovoru... Poznám však prípady, keď ľudia skutočne vynadali tým na druhej strane telefónu. Stojí to za to? Stojí to za to niekomu vynadať? A to len preto, že si robí svoju prácu? A ak je aj neodbytný, nedá sa to povedať slušnejšie, upozorniť na jeho neprístojnosť, v krajnom prípade len jednoducho zložiť?
Kto sú teda tí telefonisti?
Sú to často snaživí študenti, ktorí si snažia privyrobiť k štúdiu. Často sú to matky s malými deťmi...a sú to...
Je to vlastne jedno, aká je ich sociálna pozícia. SÚ TO VŠETCI ĽUDIA. Nie sú to stroje, ani psi. Sú to ľudia a každý človek si zaslúži, aby sme sa k nemu správali s úctou.
Časom so si uvedomil jedno. Ak som ja nespokojný s tým, že ma niekto "otravuje", ale ja ho vulgárne a podráždene odbijem. V takom prípade som nič nespravil pre krajší deň. Ak on robí chybu, že je nepríjemný, rovnako som potom aj ja. A chcem, aby som niekomu znepríjemnil robotu, ktorú možno už samotnú robí iba z donútenia okolnosťami?
A nezabúdajme, že ak si my pomyslíme, že na druhej strane "drátu" je dáka/y ****, to isté si možno myslí aj dotyčný o nás:-)
Nie, ja takým človekom nechcem byť. Chcem rozdávať radosť všade a všetkým.
Verím, že aj svet bude razom lepší!