Gaštany - čarokrásne plody prírody

Autor: Marek Strapko | 28.9.2014 o 13:13 | Karma článku: 5,19 | Prečítané:  484x

Ak by existovala súťaž o najkrajšiu plodinu, u mňa by jednoznačne zvíťazili. Neviem sa vynadívať na ich nádhernú farbu a roztomilý vzhľad. Kto by to bol povedal, ich "spacák" je taký krutý.

Ku gaštanom mám vrúcny vzťah už od detstva. Ťažko by sme hľadali dieťa, ktoré ich aspoň raz v živote nešlo zbierať, či už s rodičmi, kamarátmi, zo školy alebo len-tak, samo. Priznám sa, že som súťaživé zbieranie neznášal. Poprvé - asi nemám dobrý zrak (nosím aj okuliare, ktoré som sa kedysi hanbiť nosil) a podruhé - neviem prehrávať. Keď teda učiteľka alebo vychovávateľka povedala, že ideme na gaštany a budeme súťažiť, kto ich nazbiera najviac, tŕpol som. Ale inak som ich zbieral rád, najmä s otcom. Ten má naopak zrak až moc dobrý (často videl aj za stenu) a vždy mi ich nazbieral, prípadne nenápadne naznačil, kde sa asi nachádza. 
S gaštanmi ma spája aj moja prvá zlá skúsenosť, môj prvý vedomý trestný počin. V závisti som totiž ukradol niekoľké z kamarátkinej skrinky. Bolo to ešte v škôlke. Veľmi som sa za to hanbil, priznal som sa staršiemu bratovi. Neskôr, keď sme už boli veľkí, som sa priznal aj kamarátke a ona sa na tom veľmi smiala. 
Zbieranie gaštanov rovnako sprevádza aj ďalší negatívny jav. Ním je ničenie samotného stromu, prvotného príbytku všetkých roztomilých gaštaníkov. Tie na ňom dorastajú a vyzerajú vtedy strašne - asi ako námorné míny z druhej svetovej vojny. Niektoré decká, rovnako kedysi ako aj dnes, hádžu palice a vymlátia najprv strom. K čomu všetkému sa znížia len preto, aby nazbierali niekoľko nádherne hnedých plodov. Tie ďalej používajú ako stavebnicu, respektíve donesú domov a gaštan môže byť zužitkovaný inak. Jeho zdravotný vplyv určite nie je zanedbateľný. 

Gaštany ako ľudia, gaštany ako život sám

Sú nádherné, rovnako ako mnohí ľudia. A teraz nehovorím iba o vonkajšej kráse. Aj dotyk s ním je nádherný. Dnes som cestou zbadal asi zo desať, tak som ich pozbieral. Dal som si ich do vačku bundy a hladkal ich rukou. Zvláštne ma to upokojovalo, až to bolo divné. Radšej som prestal, pretože by som si možno zvykol na ten nádherne hladký a bezstarostný povrch, ktorý mi v mnohom pripomína dobré stránky života, Pripomína mi aj dobrých ľudí, ktorých v živote stretám chvalabohu neúrekom.

Netreba však zabúdať, že každý z tých nádherných gaštanov bol kedysi hnusným a ostrým pichliačom. Respektíve, každý z tých gaštaníkov raz dorastal v škrupine, ktorá ani zďaleka nie je pekná a už vonkoncom nie príjemná na dotyk. A tak aj ľudia, často zachmúrení a niekedy tak neskutočne zlí...aj oni sú schovaní v takej hnusnej pichľavej búdke. Možno sa boja vyliezť z nej alebo zabudli, že majú vyliezť. Možno ich len život trápi a pripomína tú hnusnú škrupinu. Ťažko povedať.

A preto, ak sa mi niekedy v živote stane, že stretnem človeka, ktorý sa zdá, že nemá v sebe ani štipku dobra a v situáciách, kedy život so mnou zametá a je plný pichľavých starostí, pomyslím si na ne....

Pomyslím na to, že v každom človeku sa musí skrývať kúsok krásneho gaštanu a na svete nemôže byť naveky zle. Veď aj gaštan dorastá do krásy v drsnom svete pichliačov... 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?