Prečo to hráme na boj veriacich a neveriacich?

Autor: Marek Strapko | 2.2.2015 o 11:05 | Karma článku: 6,70 | Prečítané:  953x

Toto nie je moja otázka. Je to otázka môjho známeho, ktorý nie je veriacim človekom a preto ho stavanie do pozície radikálnych veriacich dosť urazilo.

Už "Pochod za život", ktorý sa uskutočnil v roku 2013 v Košiciach naznačil, že v našej spoločnosti existuje nemalé množstvo občanov, ktorí sa nestotožňujú s novodobými zmenami hodnotového systému, resp. relativizáciou hodnôt (pre iných "pokrok"). Samozrejme, vidím to na tvárach, ktoré čítajú, ale aj na tvárach ľudí, s ktorými sa o podobných veciach niekedy rozprávame. Rozčarovanie, pohŕdanie, nechápavosť, nesúhlas. Ja osobne týmto postojom rozumiem. Ak niekto nebol vychovávaný v duchu viery, nemôže tomu tak ľahko rozumieť. Aby som to upresnil, nemám na mysli človeka pokrsteného, ani človeka, ktorý je nanútený zúčastňovať sa nedele a sviatky bohoslužieb a sem-tam spovedí. Mám na mysli ľudí, ktorý vo svojom živote, rodine zažili skutočnú vieru. Že taká neexistuje? Moja stará mama je mi v živote prvým príkladom viery. Prežila druhú svetovú vojnu, stratila v nej súrodenca. Neskôr, už ako vydatá prišla o 33- ročného syna, ktorého zanedbali lekári. Veľmi trpel a trpela s ním. Len čo ho pochovala, musela sa tragicky rozlúčiť aj so svojím manželom. Aj sama prežila niekoľko vážnych zdravotných starostí...nikdy sa však nesťažovala. Dôveruje Bohu a verí v život. Oporou je jej moja matka, ktorá spolu s ňou niesla tieto strasti života.
Rodičia s=u teda tiež svetlým príkladom - aj keď od dokonalých majú ďaleko (takí neexistujú). Otec, organista - dobrovoľník. Už viac ako 25 rokov v zime, chlade, daždi, poľadovici. Bez zaváhania cestuje 20 kilometrov, aby odohral sv. omšu pre pár verných babiek v malom chladnom kostolíku niekde na dedine. Je už dôchodca, síl ubúda, ale nedokáže prestať. Nemyslí na seba. A ak si myslíte, že to bolo vždy ľahké? Tak si len predstavte úniky z práce, aby hral na pohrebe... Moji rodičia, otec a mama (nie rodič 1 a 2), stanovili kameň viery.

Ten by však ostal len kameňom. Viera je totiž darom. Nie je to nič racionálne, prečo sa zrazu rozhodnem zo svojej vôle. Paradoxne, vychádza z rozumu. Čítal niekto z vás niekedy sv. Augustína alebo Akvinského? Tak často operujú práve s rozumom, ktorý je základom viery.

A dar sa vďaka Bohu rozvinul a rozvíja. Sú časy, kedy by som nestrácal čas písaním článku, na ktorý si prečítam negatívne reakcie  a urážky. Stojí to celé za to???

Darom mi boli ďalší ľudia vo svojom živote. Severoír Patrick so svojou rodinou. Stretol som ho náhodne, na bohoslužbe pri Belfaste. Človek viery, človek lásky. Tiež trpí. Jeho deti žijú v rozbitých manželstvách. Iné zase v miešaných manželstvách s "nepriateľskými" protestantmi. Tam, kde je však láska a trpezlivosť, prichádza aj mier a pokoj v duši. Patrick je nesmierne tolerantným človekom, inak by už sa už rodiny rozhádali. Aj on však vyšiel do ulíc a zúčastnil sa protestov proti otvoreniu prvej potratovej kliniky v Írsku. Je teda zrejme spiatočníckym a netolerantným katolíkom, hm?

Viera je dar, ktorý sme dostali. Ak však nezakvitne, ostane iba kameňom. 

Mám priateľa, ktorý mal všetko - dobrú kariéru a meno. Neveril v Boha. Nepotreboval ho, rovnako, ako nepotreboval hodnoty života. Hodnotami bolo to, čo si sám vytvorí alebo čo spoločnosť predloží.
Musel Boha stretnúť, až za múrmi brutálneho väzenia v Iráne.

A prečo píšem toľko zbytočných riadkov? Aby som nás povzbudil k vzájomnému rešpektu. Nie, nikoho nechcem presvedčiť o tom, že som správny, pretože nikto nie je bez chýb. Nikoho nechcem prehovoriť, že iba veriaci človek je ten správny, pretože aj medzi veriacimi je toľko nechutnej špiny. Tá špina je v ľuďoch a premení z ich krehkosti podľahnúť - zavidieť, útočiť, hnevať sa, byť sebeckými a slepými. Všetci sme ale ľuďmi, rovnakými. So svojimi chybami a darmi.

Ak sa stavajú ľudia (odporcovia referenda) v diskusii do pozície múdrych a tolerantných, urážajúc veriacich ľudí ako spiatočníckych netolerantných nasledovačov zlých biskupov. Neprejavujú práve tým svoju otupenosť, horkosť, zatrpknutosť a hnev?
Neprejavujú práve tým, že nedokážu pochopiť postoj veriaceho človeka a človeka s pevnými hodnotami slabú mieru empatie, ktorou sa tak navonok chvastajú?

Nemýľte sa. Teraz sa nechcem vyvyšovať ja a ani nikoho urážať. Nedovolil by som si to, pretože každý, kto má osobne pozná vie povedať, koľkokrát v živote som ja, ktorý svoje hodnoty bránim, svoje hodnoty zaprel...Len sa pýtam, skutočne máte v takej nenávisti to nemalé množstvo ľudí, ktorí sa pod referendum podpísali a ktorí ho aj aktívne podporujú?

Otázka je na mieste - Kto vyostril situáciu? Ja svoj názor mám, ale v prvom rade by sa mal pozrieť do svojho vnútra každý jeden z nás. Neurazil som práve ja niekoho pre svoje presvedčenie?

*********

A keď už hovoríme o hodnotách a referende. Aj nadpis vyjadruje smutné konštatovanie jedného známeho - neveriaceho človeka. Určite nepatrí medzi aktívnych kresťanov a plánuje sa referenda zúčastniť.
Je vrcholne sklamaný z toho, že sa v médiách a diskusiách referendum prezentuje ako boj medzi veriacimi a neveriacimi. 
Čože nie sú ľudia, ktorí referendum podporujú a nie sú veriaci?

Rovnako, ako existujú veriaci, ktorí nepôjdu hlasovať, existujú aj neveriaci, ktorí pôjdu. Hodnoty sú predsa blízke každému človeku. Nie každý dostane dar viery do vienka, nie každý ho dostane vo svojom živote vôbec - môže byť však a poznám veľa prípadov, kedy aj neveriaci človek je človekom s tisícom veľkých Č (žeby svedomie?). 

Niekomu ale muselo prísť veľmi vhod, s nenávisťou voči, najmä RKC, pritom tá nie je jedinou, ktorá referendum podporuje

  • postaviť referendum falošne ako boj radikálnych veriacich a neveriacich,
  • bagatelizovať množstvo ľudí, ktorí sú ZA,
  • strápniť AZR (urobiť s nej politické žriebä),
  • nahádzať blato a zakryť skutočné pohnútky referenda. To vzniklo v prvom rade ako reakcia na niečo...,
  • opísať referendum ako zbytočné (na druhú stranu vyvolať silnú antikampaň, ktorá nemá obdoby),
  • a totálne spochybniť inštitút referenda a tým pošliapať demokratické princípy (nehovoriac o cenzúre)

Už nikoho nezaujíma ani názor Františka, ani vynikajúceho prezidenta Kisku - prečo?

Toto referendum nie je o veriacich a neveriacich. Je referendom ľudí, ktorým záleží na istých hodnotách, bez ohľadu na vierovyznanie a svetonázor. Nezaslúžia si snáď aj oni rešpekt?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?