Keď som túžil byť chorý...

Autor: Marek Strapko | 3.2.2015 o 9:24 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  982x

"Pán učiteľ, zakašlite na mňa - chcem byť chorý...", ozve sa dieťa, túžiace zostať doma aspoň na niekoľko dní. Je to dieťa, aj keď staršie, ťažko mu to vysvetlíš. Zdravie je obrovský dar.

Spomínam na chvíle, keď som aj ja bol žiakom a tiež som sa tešil z toho, že budem chorý. Mohol som spať dlho, pozerať telku, neskôr už aj hrať dáke počítačové hry. Najlepšie boli choroby, ktoré vás nezgniavili teplotou. Medzi ne patril napríklad silnejší kašeľ alebo nachladnutie, prípadne krátka brušná virózka. Najlepšie tak s jedným dňom liečenia a potom možno tak plus ďalšie dva. To boli tie dni slobody, telky a hier.
Keď sa vyhlásili chrípkové prázdniny, tak to už bolo čosi. Samozrejme pod podmienkou, že práve ty si tú chrípku nemal...radosť to preveľká. 

Deti dnes nie sú iné. Počítačové hry sú mnoho vyspelejšie a k závislosti na telke sa pridali závislosti na sociálnych sieťach. Preto aj ony (nie všetky samozrejme) túžia po chorobe. A skutočne, pokiaľ ich nezdrví čosi vážne, je to skutočne paráda.

Ja som dnes už piaty deň doma. Horúčka sa so mnou rozlúčila, ale choroba pokračuje ďalej. Pozorujem na sebe zvláštne zmeny správania - začínam byť veľmi netrpezlivý. Chýba mi toľko práca? Chýbajú mi deti zo školy? Chýbajú mi kolegyne a kolegovia alebo snáď vysmiate kuchárky? Chýbajú mi chvíle radosti s milými osobami? Asi aj áno.
Najviac ma však trhne, keď pozriem z okna von, teda stačí otočiť hlavu doľava. Vidím, ako krásne sneží. Dozvedel som sa, že otec dnes plánuje zo starším bratom bežkársky trip. Ach, toľko som po tom túžil... Dokonca mám aj nové bežky a lyžiarky. Túto zimu som bol až raz. A teraz, nový sneh na dobrom základe. Čo by som si viac mohol priať?

Som skúšaný, skúšaná je moja trpezlivosť. Hlieny sa valia, ale moja hlava je ako bezodná soľnička. Kedy sa poslednýkrát vysmrkám a bude koniec?

Tak ťukám do klávesnice, trápnymi dvoma prstami, lamentujem tu nad zapálenými dutinami. Veď ono to čoskoro prejde. Nazerám na svoju biedu a svoje utrpenie a takmer by som zabudol na všetkých mojich známych - trpiacich chorých a staručkých.

Moje trápenie sa čoskoro skončí. Možno už nebude snehu, ale budem zdravý. A to si každý povedať nemôže. Skláňam sa s obdivom pred všetkými, ktorí trpia a budú trpieť až do konca života.

Zároveň však vnímam, akým darom je zdravie!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?