Otcovi, ktorého všetci nenávidia

Autor: Marek Strapko | 24.7.2015 o 12:41 | Karma článku: 13,43 | Prečítané:  27670x

"Nechať dieťa v aute?!? - Mne sa to nemôže stať... Akým právom si hovorí rodič? Naparil by som mu doživotie h****vi..." Diskusia v plnom prúde; pomaly rozsiahlejšia ako pri konflikte na Ukrajine. Kde sa stratil súcit?

Tragédie sú, bohužiaľ, súčasťou života. O čo smutnejšie je, ak pri nich stráca život malinké stvorenie, ktoré malo celý život pre sebou. Nesmierna je bolesť rodičov, príbuzných, ale aj všetkých ľudí, pre ktorých sú deti neskutočnou radosťou. Pamätám si, ako horko som plakal, keď som sa dozvedel, že pri autonehode zahynula sesternicina dcérka. Mala len jeden rok...

Rovnako ma striaslo pri správe o nezodpovednom rodičovi, ktorý zabudol svoje malé dievčatko v aute. Nanešťastie zažívame tropické leto a každý už vie, ako to celé skončilo. Pre rodinu obrovská tragédia, pre rodičov šok, pre novinárov senzácia, pre senzácie-chtivých hltadlo, pre citlivých zástava dychu, pre škodoradostných nemiestne poznámky. Nikto z nás by sa nechcel ocitnúť v koži rodičov a už vonkoncom nie na mieste otca, ktorý sa dopustil takejto fatálnej veci. Zo všetkého najviac nám je nám je ľúto zbytočnej straty života, ale rovnako prejavujeme ľútosť aj voči OBIDVOM rodičom dieťaťa. Alebo?

Mne sa to nikdy nemôže stať

Na diskusiách po internete, rovnako aj v reálnom živote sa rozprúdili urputné debaty. Týmto nešťastím sa otvoril priestor, v ktorom je vinník jasný (a ten aj skutočne je). K bolesti otca, ktorý nepochopiteľným činom usmrtil vlastné dieťa sa pridávajú rany okolia. Odsudzovanie, ohováranie, osočovanie, nadávky...hrubý výsmech schovaný pod hlavičku nevinného súdenia a analyzovania situácie. Osobne som bol prekvapený aj z reakcií ľudí, ktorí sú inak veľmi citlivými osobami, s nesmiernou mierou empatie. Chcieť vedieť pochopiť, ako mohlo dôjsť k takejto "chybe" je len úbohým snažením. Nikto z nás totiž (99,99 percenta) otca nepozná osobne a už vonkoncom nikto z nás nikdy nezistí, v akom rozpoložení sa tento zúfalý človek nachádzal v spomínanom osudovom dni. Nebol zrovna chorý, nebol pod nesmiernym pracovným tlakom, nemal zrovna výpadok? 
Tvrdíte, že vám sa toto nemôže nikdy stať a verím, že máte pravdu. Zrejme sa nikomu z nás nikdy nestane, že svoje dieťa nechá nechtiac v aute. Nehádam sa! 
Stať sa vám však môže, a to nikomu neprajem, iný "eror". Dopustiť sa v živote môžete iného fatálneho zlyhania, či už voči sebe alebo voči iným. Denne stretám desiatky nepochopiteľných vecí, ktoré ľudia konajú. Napríklad za volantom. Mnohé z nich by mohli byť fatálne - napríklad aj pre vlastné dieťa v autosedačke. Vďaka pohotovosti iným alebo len vďaka osudu sa nestane nič zlé. V tomto prípade len stačilo, keby sa ozve žena alebo niekto náhodne prejde okolo - včas. Osud to tak nechcel...

Nie som patetický, ani neverím len v samotný osud. Tento človek spravil chybu, za ktorú bude pykať. Zbytočné väzenie, ktoré mu nepomôže je len odvarom "očistca", ktorý bude po celý svoj život prežívať. Verím a modlím sa, aby to zvládol. Verím, že nájde podporu u najbližších a ľudí, ktorí síce nedokážu nikdy pochopiť, ako sa to mohlo stať, ale dokážu prijať človeka, ktorý zlyhal. A ktovie, možno zlyhal prvýkrát v živote a bol inak príkladným otcom.

Viem, že nešťastník - otec, nikdy nebude čítať tento článok. Chcem však len, aby vedel, že mu veľmi držím palce a prajem mu, aby vo svojom  živote, napriek strašnému nešťastiu, našiel zmysel!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?