Aj pri kritike zostal verným až do smrti

Autor: Marek Strapko | 7.1.2016 o 15:54 | (upravené 7.1.2016 o 22:46) Karma článku: 10,39 | Prečítané:  1884x

Opustil nás človek s veľkým "Č"; kňaz - syn dona Bosca, bývalý väzeň a zajatec, otec chudákov a alkoholikov; kritik morálnych pomerov v spoločnosti, ale aj v cirkvi. Napriek tomu, do posledného dychu, ostal jej verným synom. 

Je tomu asi päť rokov, keď som sa prvýkrát dozvedel o nejakom Antonovi Srholcovi. Už ani neviem ako, ale zrazu som čítal jeho životopis. Zaujal ma jeho príbeh. Udalosti komunistickej tvrdosti a siahania na ľudské práva a slobody mi neboli cudzie. Už predtým som poznal kňaza z našej farnosti, ktorý bol obeťou akcie K, nútený odísť pracovať na budovaní "socialistickej spoločnosti".
"Ora et labora" už neplatila. Zostala len samotná práca a to práca ťažká a nútená. Príbehov podobného druhu je nespočet, tichých obetí ešte viac. Veľa je ale aj tých, ktorých zločinecký režim nezlomil, neumlčali a nezabili ich ani bitky a neľudské životné podmienky. Zostali medzi nami, aby vydali svedectvo. Anton Srholec bol jedným z nich. Pán mu doprial sily, pretože jeho misia sa ešte len mala naplno rozvinúť.

Nesmierne ma zaujali jeho vyjadrenia, hlboké myšlienky a pravdy. A prečo boli pravdami? Lebo vychádzali z jeho srdca, v ktorom dozaista don Antonio prenechával miesto Kristovi. A Kristus je Pravda sám. Život v Pravde a čistote srdca je stavebným kameňom skutočnej lásky, ktorá sa otvára pre druhých a nehľadá len výhody pre seba samú.
Ako som tak spoznával jeho názory, myšlienky, čítal rozhovory s ním, ešte som nechápal do hĺbky, čo chce nimi skutočne povedať. Bol snáď bojovníkom proti cirkevnému establišmentu? Bol rebelom alebo reformátorom? Vytrhnúť z kontextu a vykreslovať iné uhly pohľadov; aj média prispeli k tomuto obrazu nemalou mierou...
Neskôr som však, aj vďaka rozhovorom s tými, ktorí ho poznali a pomáhali mu, pochopil, že don Antonio je mužom kontrastov. A to bolo na ňom veľmi vzácne.

Na jednej strane nedokázal mlčať a veci pomenúval pravými slovami, ale na druhej strane mlčal, keď ho vypočúvali. 
Rád hovoril aj o sebe, ale pritom ešte radšej pracoval pre iných; často pre ľudí, o ktorých by sme neopreli ani hrdzavý bicykel. 
Bol kritikom pomerov v cirkvi, ale do smrti jej zostal verný, ako sám povedal: "lebo je jedným z jej údov". Dôkladne rozumel tomuto tajomnému "telu Krista". A aby tieto tajomstvá sprístupnil aj neveriacim alebo tým, ktorí do kostola chodia, ale svoju vieru nežijú, vlastným príkladom sa snažil priniesť evanjelium medzi všetkých,; veriacim aj neveriacim, bohatým aj tým najchudobnejším, vzdelaným aj prostým.

A že bol často nepochopený?

Ateisti a neprajníci cirkvi ho považovali za rebela, rovnako ho vnímali aj prízemní veriaci. Mal problémy, aj s ľuďmi od ktorých to nečakal. Ako však sám povedal, aj on niesol na nedorozumeniach vinu. V jednom krásnom rozhovore prosil Boha o pokoru. 
Bol si vedomý svojej nedokonalosti, veď kto z nás je dokonalým? Jeho posledné slová a listy boli plné pokory. Boh ho vyslyšal a potom si ho povolal k sebe. 

Odpočívaj v pokoji don Antonio. Veríme, že hľadíš z tváre do tváre tomu, komu si obetoval celý svoj život - svojím povolaním slúžiť Mu, prítomnému v biednych a slabých. 

Nikdy nezabudneme!
 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?