"Protestné hlasy", tak pomenovali politológovia dôvod enormného nárastu hlasov pre Kotlebu a vstup "politickej strany" Kollára do parlamentu. Dozaista je na tom niečo pravdy, že množstvo voličov, najmä Smeru, Kdh a predtým SdkÚ, sfrustrovaní rokmi nespokojnosti dávajú hlas niečomu novému, prípadne jednoduchému. Opäť sa však prejavil element oveľa nebezpečnejší, a tym je skutočnosť, že ľudia sú pri svojej frustrácii ochotní veriť komukoľvek, kto vystupuje seriózne (Kollár) alebo prináša jednoduché riešenia, ktoré nikdy nesplní a "lieky na všetky bolesti" (Kotleba).
Po blamáži pri voľbe banskobystrického župana, ktorý mimochodom vstupom do regionálnej politiky ukázal svoje pravé schopnosti (nič), pokračovala línia protestu proti Smeru (sklamania z jeho politiky) aj vo voľbách parlamentných. Je priam neskutočné, do akej miery má slovenský volič krátku pamäť. ak by si už aj nepamätal smutné udalosti nacistického režimu minulého storočia, pri štipke reflexie sa stačilo obliahnuť na činnosť župana Kotlebu. Vtedy by bolo o niečo zrejmejšie, prečo nebvoliť radikála ako promitív. Osem percent primitívov sa však našlo...a pri hlbokom nádychu treba dodať že to nie je až takým, prekvapením. Z úst mnohých detí v škole, ako aj kamarátov z fabrík, ale aj z úst vzdelaných ľudí so zvláštnymi názormi som začúval slová, že dajú hlas práve jemu. Preto boli predvolebné prieskumy neskutočne skreslené.
Sila aj "zákutnosť" predvolebných prieskumov
Ktoie, ako by výsledky parlamentných volieb vyzerali, ak by sme nemohli nahliadnuť do predvolebných prognóz. Množstvo ľudí sa rozhoduje v súčinnosti s prieskummi a preto napríklad v snahe dostať SaS do parlamentu a s istotou, že Sieť to má v kapse volili možno inak. Rovnako aj pri Kotlebovi mnohí dali protestne hlas a pritom ani nechceli, aby bol v parlamente. Zrazu tam ale je. Viniť však predvolebné prieskumy nemožno, nakoľko patria k demokratickému zriadeniu,
Baránek naznačoval, že KDH mu volali, že prečo im škodí. Ako sa ale hovorí, aj prehra môže byť niekedy na osoh. Bohužiaľ kresťanskí demokrati nedokázali vyťažiť nič z protestov sestričiek a učiteľov, kedy sa priam pýtalo zastať si ich zo sociálneho, ale aj kresťanského hľadiska. Výpadok v týchto voľbách však čakal málokto.
Účasť bolí
Zostala takmer rovnaká ako pred štyrmi rokmi. Apatia ľudí voči veciam verejným pokračuje a tu sa vynára otázka, že ako dostať ľudí k urnám, ako rozvíjať ich záujem o politické dianie, ako nacieliťtomu, aby vnímali svoj hlas ako kľúč k dverom od "možno" lepšieho Slovenska? To jedno percento navyše tvorili zväčša prvovoliči a tých hlas smeroval k hnedej farbe.
Kto bude vládnuť? Otázka to ťažká. Jedna vec je však istá a to je, že v dobe predsedníctva Európskej únii tvoria nemalú časť parlamentných kresiel strany, ktoré sú voči EÚ naladené negatívne. A to mňa osobne desí...
