V ruke držím vysávač a behám po jeho izbe. Nemôžem počúvať tie výčitky. Píli mi uši svojím sťažovaním. Veď predsa teraz makám a ešte pred malou chvíľkou mi to aj robilo radosť. Vo vačku márne hľadám poznámky o asertivite. Kalich trpezlivosti by sa už takmer prelial nebyť toho, že pozerám do očí človeku, ktorý už niekoľko rokov nič nevidí. Okrem toho postihnutia si nesie aj iné choroby a starosti, ktorými by nikto z nás nechcel trpieť. Razom začínam rezignovať.
Vypínam vysávač a sadám si na gauč. "Nechám oddýchnuť motor", kamuflujem. Pritom len začínam pociťovať nepríjemný pocit vo svedomí a nedokážem už ďalej pracovať. Z jeho úst stále zaznievajú nejaké tie výčitky na moju adresu, ale ja ich začínam prijímať s rovnakou radosťou, s akou som mu prišiel pomôcť upratať byt.
"Má úplnú pravdu", uvedomím si. Asi päťkrát som niečo sľúbil a nedodržal som to. Dokonca som nemal ani toľko chochmesu, aby som sa ospravedlnil. Jednoducho som ho posadil na druhú koľaj. A nie je jediným, kto mi v poslednom čase vyčítal, že jedno hovorím a sľubujem a druhé robím (vlastne nič nerobím). Kde som sa to dostal za posledný mesiac? Moje vzťahy s ľuďmi sa naštrbili a dokonca som stratil niečo veľmi cenné. Celý mesiac, takmer dva som žil vo svojej sebeckosti. Svoju neochotu som zakrýval nad šľachetné právo na odpočinok a relax po náročnom školskom roku. A bojovať s mojou prokrastináciou??? - ani za svet.
Je to malý príbeh, o naoko nevďačnom človeku, od ktorého sa mi namiesto "ďakujem" dostalo výčitiek.
Prišiel som však na jedno. Často používame to naše obľúbené "ZA DOBROTU NA ŽOBROTU". Je to niekedy dobrý spôsob, akým sa vyhnúť možnej pomoci blížnemu. Toto depresívne augustové ráno ma však naučilo jednej veci: Dobro nie vždy musí byť príjemné. Môj dobrý (nevidiaci) priateľ, ktorý ma zvozil mi nesmierne pomohol. On síce nič nevidí, ale mne pomohol otvoriť oči...ba čo viac, otvoril mi srdce. Uvedomil som si množstvo mojich chýb. Spoznal som sa. Pomohol mi vrátiť sa na cestu ,stať sa lepším človekom.
Preto ak niekedy pocítite tú trpkosť, že sa vám za dobro dostane nepochopenia, nezabúdajte, že možno to je je spôsob, akým môžete osobnostne napredovať. Možno potrebujete pracovať na trpezlivosti alebo len jednoducho nekonáte dobré skutky z nežičlivosti.
Na svete sme nie preto, aby sme dostávali, ale aby sme milovali.
*Ďakujem Jožko