Chýbalo nám šťastie...

Autor: Marek Strapko | 8.5.2011 o 8:39 | (upravené 8.5.2011 o 8:50) Karma článku: 4,25 | Prečítané:  1045x

...aj to tvrdia niektorí naši hokejisti. Tento faktor v športovom svete dokáže vždy do značnej miery zavážiť, aj keď niekto to úplne popiera.

Mojím cieľom nie je analyzovať dôvody neúspechu. Je ich určite veľké množstvo a líšia sa od uhľov pohľadu množstva ľudí.

Chcel by som sa skôr zamerať na fenomén športového šťastia. Ten veľa ľudí úplne zmieta zo stola, pridŕžajúc sa tvrdenia, že "odvážnemu šťastie praje". Už niekoľko dní počúvam názory, že hovoriť pri športe o nešťastí je nepriznanie si vlastných chýb a vyhováranie sa. 
Mne je tento pohľad cudzí a myslím, že "šťastie praje odvážnemu" nie je až takým jasným pravidlom.

Ako aktívny športovec, kedysi profi - dnes len amatér, si spomínam na situácie, kedy nechýbala odvaha a dokonca ani um, ale jednoducho sa nezadarilo. 
Spomínam si na zápasy a stretávam sa s nimi aj dodnes, kedy hráte, strielate, ale do brány to nepadne.
A potom príde jedna, dve, tri strely súpera a prehrávate zápas.

 

Čo sa týka našich výkonov. Niet pochýb, že šťastena chýbala. Stačí si len spomenúť na dve pečiatky konštrukcie za stavu 0:0 s Nemeckom...a následná prvá šanca Nemcov a prehrávali sme.

Ak si dobre spomínam, tak ani jeden z našich gólov nebol dôsledkom šťastlivého teču alebo iných podobných "luckerstiev".
Naopak - všetky naše góly vo svojej podstate stáli za to, dokonca aj mierne šťastlivé góly Šatana a Demitru, ktoré však na druhej strane zobrazovali fanstatické schopnosti týchto dvoch hráčov (ktorí isto na MS nesklamali).

Preto, ak naši hráči tvrdili, že chýbalo trošku športového šťastia, tak si ich musím zastať.

Nie som slepý fanatik, ktorý nevidel skutočnosť, že čosi našej hre chýbalo (konkretizovať si netrúfam). Viem, že naša hra stroskotávala. Útok nebol niekedy dôrazný, obrana rovnako a rovnako aj brankár. Zlyhali aj niektoré naše esá. Bol som realista, podal som si niekedy aj na naších súperov. Hráčom som natoľko neveril...

...nemali sme na to. Ale to šťastie tam naozaj chýbalo, pretože tento faktor je v športe (najmä kolektívnom) jeden z najdôležitejších.

A ten, kto tvrdí opak - že vyhovárať sa na šťastie je alibizmus a plytkosť - asi nikdy súťažne nehral.

 

*pozn.: Článok sa obsahom nesnaží ospravedlniť vypadnutie nedostatkom šťastia. Je len úvahou o úlohe šťastia pri dosahovaní športových výsledkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.

DOMOV

Minúta po minúte: Mediálny výbor čaká ešte Ťapáková a Dírer

O post šéfa zabojuje deväť kandidátov.

DOMOV

Publicista sa pripútal reťazou, nechce návrat komunistickej tabule

Niektorí obyvatelia ju nechcú späť.


Už ste čítali?