Tak ako je to s tými priechodmi pre chodcov?

Autor: Marek Strapko | 13.5.2011 o 15:16 | (upravené 13.5.2011 o 19:41) Karma článku: 6,51 | Prečítané:  1744x

Vyhláška hovorí, že vodič je povinný zastaviť chodcovi, ktorý už stojí na "zebre". Aj napriek tomu, dovolím si tvrdiť vo väčšine prípadov, to vodičia motorových vozidiel aboslútne ignorujú. Tak čo  s tým?

V prípade, že vodič motorového vozidla ignoruje danú vyhlášku, hrozí mu mastná pokuta (ja osobne som teda ešte pokutu za podobný priestupok nevidel, ale ževraj je tá možnosť).

Niekedy človek stojí na priechode pri krajnici a prejde aj 10 vozidiel z oboch strán, kedy sa nájde nejaký ohľaduplný a uvedomelý vodič, ktorého „nezabije“ 5 sekúnd strávených pristavením pre prechodom. Minule som  dokonca kráčal s mojou babkou, ktorá je o paličke (so značne spomaleným pohybom). Človek by si povedal, že práve teraz sa nájde tých ohľaduplných vodičov viac - mýlil by sa!!!
Čím starší človek chce prejsť cez cestu, tým viac buranov ako keby sedelo v autáh...Nuž, asi je zaťažko byť ohľaduplný k starším. Mohlo by sa totiž stať, že si nepočkáte 3 sekundy ale 5, alebo 10...

S problémami a konfliktami sa na priechodoch pre chodcov stretávam veľmi často. Moju mamu kedysi zrazil vodič na prechode (zľava pristavilo auto, sprava nič nešlo - mamu zrazil tupec, ktorý predbehol stojace auto).

Konflikt som zažil aj dnes: konflikt na prechode a aj dohru za rokom.
Kráčajúc popri ceste som chcel na bielo-oranžo vyznačenom priechode skrížiť cestu. Telefonoval som - priznávam - moja schopnosť obozretnosti bola mierne narušená. Aj napriek tomu som si všimol, že zľava smeruje auto, ktoré nezamýšľa zastaviť. Zastavil som teda jednou nohou, vykročený na cestu. Vtom auto nečakane zastavilo. Rozhodol som sa teda pokračovať. Nechápem dôvodu, ale auto opätovne spustilo pohyb (toto trvalo samozrejme asi tak sekundu - dve, aj keď to znie ako večnosť)...nastala patová situácia.

Túto patovú situáciu ukončil až hlas šoféra: "Tak sa rozhodni!"
Ja som len odpovedal, že je tam predsa priechod, tak rozhodnúť sa má on, či ma pustí, či nie.

Nato šofér zanadával a odkázal mi, že ma čaká za rohom. Napodiv tam skutočne čakal, červený a pripravený do boja.

Neviem prečo, ale prišlo mi to veľmi absurdné riešiť neriešiteľné. Podal som mu ruku a navrhol som vykašľať sa na to. Šofér súhlasil, opäť sa zapásal. 
"Urobil si chybu a ja možno tiež, keď som telefonoval...dávaj si na to pozor!", povedal som mu ešte predtým, ako zmizol v diaľke...a zase raz rýchlo...(asi sa ponáhľal).

Čo mi z toho vychádza? Skutočnosť, že slovenskí vodiči sú veľmi neohľaduplní. Viem, vodičom som niekedy aj ja, aj keď radšej cestujem bez auta. Ale táto skutočnosť je pravdivá.

Neviem, čím to je, že na Slovensku je to inak – asi tie rozličné zvyky...
Troškou miery vzájomnej ohľaduplnosti vodičov k chodcom by sa dokázalo predísť veľkému množstvu konfliktov a nehôd.

Samozrejme, niekedy sú na vine aj chodci, cyklisti, korčuliari. Treba si však vždy uvedomiť, že kto má v rukách nebezpečnejšiu hračku  - šofér auta alebo chodec s telefónom, prípadne cyklista na bicykli??

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Tie nesúhlasia

Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.


Už ste čítali?