reklama

Iron Maiden dobyli "Stovežatú"...

Sú kapely, ktoré sa svojou tvorbou zaradili medzi hudobné legendy. Ich hudba priťahuje celé generácie ľudí a vzbudzuje rešpekt. Väčšina z nich sú už bohužiaľ kapelami "mŕtvymi", už viac nerobia muziku. Existujú však aj také, ktoré nepoľavujú vo svojej tvorbe a bo čo viac, stále prekonávajú sami seba. A tento trend dokazujú nielen v nahrávacích štúdiách, ale priamo na javisku, pred tisíckami verných fanúšikov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Tohtoročný festival Sonisphere, jednodňový festival, ktorý putuje po celej Európe, zavítal aj do Českej republiky. Pôvodne sa mal odohrávať na starom vojenskom letisku pri Prahe, podobne ako minulý rok, ale organizátori ho na poslednú chvíľu presunuli priamo do srdca tohto nádherného mesta. A veru urobili dobre...
Na festivale sa predstavilo niekoľko kapiel, najmä z toho tvrdšieho žánru. Z tých známejších mien asi netreba predstavovať In Flames alebo numetalových praotcov - Korn. Hviezdou večera však bola navždy neprekonateľná formácia z Británie - nestarnúci IRON MAIDEN.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako už bolo spomenuté vyššie, organizátori urobili dobre, keď presunuli koncert na výstavisko v Holešoviciach. Okrem pozitívnych následkov, ako možnosť ľahšej dopravy, ubytovania..., to malo za následok aj fanstastický vizuálny efekt. Areál výstaviska tvorí nádherný komplex, ktorý pripomína vstup do paláca. Táto vežičková silueta krásne zapadla do tématiky pódia, ktoré si "Ironi" priviezli vo svojom lietadle. Aj tento rok si totiž kapela prenajala Boeing, ktorý premalovala do svojich farieb. Ba čo viac, väčšinu letov zvláda sám spevák - Bruce Dickinson...fantázia.

Obrázok blogu

Areál tvoril jedinečný priestor - nebol ani uzavretý ako štadión, ani príliš otvorený ako letisko. Prítulnú atmosféru dotváral park s vyžiareným "ruským kolesom". Každý si dokázal nájsť svoje miesto, odkiaľ si mohol vychutnávať muziku. Človek ani nemal pocit, že sa v areáli tiesni 25 000 ľudí.
Aj z časového hľadiska organizátori festival zvládli. Pre fanúšikov, ktorí si chceli prísť pozrieť iba hlavné hviezdy večera pripravli možnosť zakúpenia večerného lístka. 
Kapely naozaj nemeškali a keď bolo na hodinách presne 21:00, zaznela pesnička od kapely The Whoo- Doctor, Doctor. Všetci vedeli, že hudobné peklo sa už čoskoro začne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pódiové kulisy s vesmírnou tématikou znázorňujúce vesmírnu loď Satelite 15 naozaj priniesli hudbu ako z iného vesmíru. A to hneď v prvej pesničke s rovnakým názvom, ktorú odštartovalo nekonečné, ale za to fantasticky spracované, intro. Show, ktorú kapela priniesla bola popretkávaná širokým spektrom piesní z takmer každého obdobia viac ako 30 ročného fungovania kapely. Dokopy ich zaznelo 15. Z nového albumu zahrala kapela päť songov a najmä staršie generácie potešila klasickými vypaľovakmi ako napríklad pesničkami Number of the Beast, Hallowed Be Thy Name alebo Fear of the Dark. Setlist koncertu bol skutočne precízne a citlivo naaranžovaný. Úvodné rýchle pesničky na rozpúdenie krvi vystriedala balada, po nich zase niečo rýchlejšie a dva baladické songy vzápätí za nimi. Nakoniec nasledovali vytúžené "starinky".

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Každá z pesničiek so sebou priniesla okrem neskutočnej zvukovej kvality aj rôzne témy. Tým sa prispôsobovalo aj pozadie pódia. Táto flexibilita rôznych motívov len skrášľovala, už tak fantastické pocity, ktoré boli pocitmi nadšenia, prechádzajúceho miestami do stavov extázy.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Nestarnúci borci
O tom, že členovia kapely sú akokeby nestarnúci nemusím ani hovoriť. Dokazujú to aj týmto nabitím turné, ktoré trvá s prestávkou už od začiatku roka. 
Výkony členov by mohli závidieť aj mladé kapely súčasnosti. Elán a charizmu, ktorá z kapely vyžaruje reprezentuje najmä jej frontman - Bruce Dickinson. Ten si získal fanúšikov nielen svojimi obivuhodnými speváckymi a pohybovými výkonmi, ale aj svojimi humornými predslovmi. V prvom z nich nezabudol vychváliť kvalitu českého piva, ktoré je nepochybne najlepším na svete. Za zmienku stojí aj predslov pred pesničkou Blood Brothers, v ktorom opäť raz apeloval na rešpektovanie rasových a náboženských odlišností vo svete. 
Dickinson naozaj lietal ako blesk - nechápem, ako pri tých všetkých pohyboch stíha spievať, a to spievať naozaj fantasticky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Dickinson "prilieta" na scénu pri úvodnej pesničke Final Frontier

Obrázok blogu

Obrázok blogu


Pri spievaní balady Coming Home .............. Ako britský vojak v pesničke Trooper

Fanúšikom neprekážal ani jemný dážď, ktorý všal časom poriadne zhustol - bolo to celkom príjemné osvieženie.
Horšie to už bolo pre gitaristov a speváka. Pódium bolo čoraz klzkejšie, ale Dickinson sa vynašiel - namiesto behania hore-dole sa začal po pódiu kĺzať ( a vyzeralo, že ho to zrejme dosť bavilo). Popritom samozrejme s naozaj fantastickým spevom.

Nový gitarista
Predstavením nového gitaristu "Ironi" všetkých milo prekvapili. V celkovom súčte to bol už štvrtý do partie "Tres Amigos" (ako prezývajú trio Murray - Smith - Gers). 
Tým gitaristom bol samotný maskot kapely - 3,5 metrový robot Eddie. Ten sa spočiatku chcel biť, veď to predsa zvyčajne votrelci z vesmíru robia. Hudba Iron Maiden ho však nakoniec natoľko nadchla, že po ponúknutí angažmánu nezaváhal, vzal do ruky gitaru a hral na nej o 106.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Po vrchole pódiovej show, kedy sa zjavila veľka Eddieho hlava a červenými očami zhypnotizovala celý dav nasledovala vytlieskavačka a po nej ešte tri peckové prídavky. Najmä tá posledná pesnička - Running Free stála za to a nenechala v tichosti asi žiadneho prítomného.

Show sa týmto skončila, tie takmer dve hodiny ubehli veľmi rýchlo. Iron Maiden sa rozlúčili s prísľubom skorého návratu a z reproduktorov zaznela pesnička Always look on bright side of life z filmu Monty Python...

Nasledujú pocity absolútneho umeleckého zážitku, posledné fotografie v mori odpadkov a s rozkladajúcim sa pódiom v pozadí. Musia ho rýchlo zložiť, pretožeo dva dni hrajú v Rakúsku. Asi každý by tam chcel ísť, asi každý z odchádzajúcich by chcel cestovať s Iron Maiden, podobne, ako dvaja Nóri, s ktorými sme sa skámošili.

Nevadí, snáď ich ešte uvidíme. Mne sa to podarilo už 3-krát a poviem vám, že čím sú tí chlapi starší, tým sú lepší a lepší. 
Spokojnosťou srší aj kamarát a tvrdí, že nikdy nepočul hrať kapelu tak briliatne naživo, omnoho lepšie ako znejú na štúdiových albumoch ( a tie sú mimochodom pecka).

Na záver by som už len chcel vzdať hold tejto kapele a rovnako klobúk dole pre všetkými ľuďmi, ktorí vedia oceniť naozaj dobrú a kvalitnú muziku (nemusí to byť zrovna táto kapela). V dnešnej dobe je veľmi ťažko nájsť muzikantov, ktorí nesledujú len svoju popularitu a ktorí sa prostredníctvom svojho vystupovania svojej hudby naozaj snažia dať svetu niečo viac.

Up The Irons!!!

Marek Strapko

Marek Strapko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  475
  •  | 
  • Páči sa:  1 988x

Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáca politikaSpoločnosťZ môjho životaZahraničná politikaŠkolaOsobnosti, zaujímavostiŠportHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu