Je v pohode tešiť sa z nešťastia druhých?

Autor: Marek Strapko | 14.12.2011 o 10:16 | Karma článku: 6,70 | Prečítané:  1736x

Škodoradosť je najkrajšia radosť. Nie je nič krajšie ako sledovať niekoho, ako s ním život zametá. Neverím, že existuje človek, ktorý ju aspoň raz v živote nepocítil.

Každý je iný a rovnako iný je každého život. Začína to už pri kolíske, kedy nám je nadelené do vienka. Niekomu menej a niekomu už vtedy viac. Niekto sa narodí rodičom bohatým, od detstva dostane, po čom zatúži. Niekoho rodičia a okolité najbližšie prostredie je bohaté na skutočnú lásku...radosť vyrastať....

V neskoršom veku dospievania začíname vnímať aj ďalšie dary, napríklad taký výzor. Niekoho telo a tvár je krásne, iného zdeformované alebo značne ovplyvnené dedičnými vlohami a darmi....

Nerovnosť pokračuje aj v dospelosti. Existujú ľudia, ktorým vďaka dedičstvu odpadli starosti bežného človeka. Potom sú takí jedinci, ktorí čo si zaumienia, aj dosiahnu. Na druhej strane sú bojovníci so životom, ktorým sa nedarí aj s vynaložením všetkých síl...

A tak žijeme tie naše rozdielne životy a snažíme sa porovnávať. Hodnotíme našu kvalitu života pomocou komparatívnych metód - najčastejšie poukazovaním na susedov a tých, ktorých poznáme.
On má, ja nie - má sa lepšie...
On nemusí - ja musím - má sa lepšie...
On toto a ja tamto - a často nám vychádza, že sa máme o čosi horšie. Najčastejším dôvodom je náš nedostatok peňazí a ak ich aj dosť máme, príčina nedokonalosti nášho života sa vždy nájde.

A zrazu to prichádza: "BOOOM" - na známeho (neznámeho) úočí ruka osudu a prichádza nejaká ťažkosť. "HAHA", pomyslíme si, "tak ti treba"...
Sme sofistikovaní a takmer nikdy to nedáme navonok najavo. Ale vo vnútri to vrie. Zadosťučinenie je vykonané a zrazu nadobúdame pocit osobného víťazstva.

Asi tak nejako funguje tá škodoradosť (pre tých, čo ju nikdy nepocítili).

Sladko-horká slať neprajnosti sa pomaličky usadá. Ak trápenie druhého neprestáva, možno nám ho už aj začína byť trošku ľúto, ale tak čo už - aspoň sa ukázalo, že jeho radosti neboli všetko, a že my sme teraz šťastnejší ako on.
Sme však skutočne šťastnejší?

Do akej miery je to, čo robíme, správne?

Je to vôbec správne? Veď už predsa nejde o malinký detský škodoradostný výsmech, ako keď niekto padne na ľade. Tu ide o vážnu vec. Niekto sa trápi so životom, je chorý alebo skrachoval, alebo ho opustila žena, pohádal sa s dospelými deťmi... a my sa z toho tešíme...?!?

Začíname o tom premýšľať. A vtedy sme na dobrej ceste. Začíname chápať, že všetko zlé, čo niekoho postihlo a čo nám robí radosť, je radosť falošná. 
Bojujeme s tou vnútornou chorobou, ktorá nás sprevádza už od útleho detstva.
Tá choroba sa nazýva závisť.

Závisť je veľmi prefíkaná. Podobá sa takému šikovnému Trojanovi, ktorý často v počítači len tak drieme a v plnej paráde sa ukáže až v určitom čase. Preto mnohí ľudia o sebe tvrdia, že nikomu nič nezávidia, ale po prečítaní novinového článku o rozchode známej celebrity si s úsmevom na duši povzdychnú: "Tak mu treba". 
Vtedy sa u nich závisť prebúdza, aj keď už v trošku modifikovanej podobe. A podobne ako modifikácie vírusov - aj podoby zlých cností (medzi ktoré isto závisť patrí) sú častokrát horšími, ako ich pôvodné verzie.
V skratke to vysvetlím na príklade:

Predstavme si, že niekto stále verejne reptá na druhého, ako má peniaze, majetok, úspechy - vidíme, že dotyčný mu závidí.
Ak však niekto pri nešťastí druhého verejne prejavuje ľutosť, súcit a úctu a vo svojom vnútri sa z jeho nešťastia teší - vtedy už nejde iba o závisť, ale aj o pretvárku a falošnosť...

Jedná zlá vec kopí druhú. Nedarmo sa potom čudovať, že sú ľudia k sebe takí zlí...

 

Ak sa nieomu zle privodí, a najmä v prípadoch, že život mu vždy prial, láka nás to zmýšľať neprajne a škodoradostne. "Musel raz padnúť na hubu", povieme si. 
Mne sa niečo podobné stalo nedávno. Našťastie som tieto zhudbné myšlienky zahnal a tým sa uchránil od "hyenizmu srdca". 
Pravú radosť a spokojnosť predsa nemožno nájsť v porovnaní so životom iných.
Žijeme totiž ten svoj a v ňom je skrytý ten náš kľuč šťastia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?