Teraz fandím ako nikdy predtým!

Autor: Marek Strapko | 8.5.2012 o 9:49 | Karma článku: 10,00 | Prečítané:  1342x

Ten hokejový ošiaľ. Priznám sa, často ma príchod majstrovstiev znervózňoval. Konzumácia alkoholu, plné bary, opití ľudia a najmä - všetci zrazu milovali hokej, aj ženy. Samozrejme, len pokiaľ sa vyhrávalo. V "období sucha", ktoré už niekoľko rokov zažívame sa majstrovstvá stali už len zámienkou na to nekontrolovateľné pitie. Tie tohtoročné sú však nejak zvláštne iné a ja som sa na ne veľmi tešil...

Dôvodov je hneď niekoľko:

Zvedavosť

Nový tréner, nové tváre. Už to ma napĺňalo zvedavosťou, že ako to bude vlastne bude fungovať. Slovenská reprezentácia potrebovala určitý druh oživenia a myslím, že sa ju oživiť podarilo. Bohužiaľ nemôžeme sledovať majstrovstvo všetkých našich najlepších hokejistov, ale o to krásnejšie je sledovať majstrovstvo tých menej známych. Napríklad taký Bartovič. Asi nie som až taký znalec, predsa len hokej je u mňa až za futbalom, ale niektorí hráči sú pre mňa skutočnými objavmi. a tie objavy sa skutočne snažia a vedia aj čosi zahrať. 
Prekvapenie sa podarilo.

Mladíci

Bližňák, Tatar, Mikúš, Sekera... mladí chalani. O čo krajšie, že prví dvaja moji rodáci - chalani, ktorých hokejový vývoj som mohol sledovať od ich detstva. Kto by to bol kedy na nich povedal, že raz budú spoluťahať repre.
Síce sa hovorí a dvíha varovný prst, že Slovensko postupne stráca hokejové talenty, aj títo mladíci sú dôkazom toho, že predsa len nejaké máme. A na ich entuziazmus je radosť sa pozerať.

Srdce na správnom mieste

Je to badateľné v každom športe. Ak hrajú športovci len z donútenia, prípadne bez srdca, ich výkon človeka nenadchne. Myslím, že aj novému trénerovi sa podarilo ich srdce správne nastaviť, keď už pred majstrovstvami pokukázal na skutočnosť, že miesto v repre si naozaj musia zaslúžiť. 
To určite mnoho z nich naozaj nakoplo.

A bolo to vidieť už v prvom zápase. Síce nás Kanada prehrala, ale tú bojovnosť a odhodlanie pobiť sa, si všimol každý. To, že to nebola náhoda chalani potvrdili aj v druhom zápase a nakoniec teda aj vo víťaznom s USA.

Dlhá cesta pre nami

Avšak do štvrťfinále je ešte dlhá cesta. V dnešnej dobe asi neexistuje outsider a každý tím na MS vie zahrať kvalitný hokej. 
Ja však budem fandiť, ako budú fandiť isto mnohí z nás. Ale nebudem sklamaný ani z prípadného nezdaru.

Dôležité je pre mňa vždy vidieť boj až do konca, na maximum svojich síl.

A tento pocit hrdosti som mal zatiaľ po každom zápase. Verím, že tomu tak zostane.

Nič nie je krajšie, ako vidieť odhodlaných športovcov!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.

DOMOV

Minúta po minúte: Mediálny výbor čaká ešte Ťapáková a Dírer

O post šéfa zabojuje deväť kandidátov.

DOMOV

Publicista sa pripútal reťazou, nechce návrat komunistickej tabule

Niektorí obyvatelia ju nechcú späť.


Už ste čítali?