Dnešný horlivý prejav "bývalého poslanca KDH", z prostredia rozkvitnutej prírody, skutočne chytil za srdce. Daniel Lipšic pomenoval realitu našej politickej scény (vo veľkom) pravými slovami. Na druhej strane však nepovedal nič nové a iba zreprodukoval slová a frustráciu každého citlivejšie a dôslednejšie vnímajúceho občana tejto krajiny, teda najmä čo sa týka z pravicového spektra voličov.
Jeho prednesená vízia, ktorá vychádza zo živého a žijúceho sna o slušnejšom a spravodlivejšom svete, sa veľmi podobala na prejavy bývalej premiérky, ktorá s rovnakými víziami zasadala do premiérskeho kresla. Ako rýchlo si však doň sadla, tak rýchlo ho aj opustila. To Lipšic veľmi dobre vie a preto svoj sen a víziu od sna a vízie Ivety Radičovej oddelil a dištancoval sa s odhodľanosťou bojovať (rovnako aj s vedomím si možného neúspechu)
Sklamal, alebo potešil?
Odchod Lipšica a Žitňanskej (teda najmä Lipšica) z KDH môžu voliči tejto strany vnímať s otáznikmi. Aj napriek tomu je samotný Lipšic presvedčený, že pre neho a aj pre samotnú KDH je jeho odchod vzájmným vykúpením. Ako to však vysvetliť ľuďom, ktorí právedo jeho osoby vkladali nádej o prestavbu tejto jemne zatrpknutej strany?
Podobne je vnímaný jeho odchod aj samotnými poslancami KDH. Na jednej strane sú takí, ktorí si uvedomujú stratu pre stranu (veď množstvo jeho preferenčných hlasov bolo veľmi vysoké). To sa týka najmä krídla mladšich poslancov (Prochazka).
Dôkazom treníc medzi Lipšicom a vedením KDH sú aj vyjadrenia poslanca Marcinčina, ktorý nepriamo obvinil Lipšica z nahrávania konkurenčnej SDKÚ. Aj napriek tomu je jeho odchod úľavou.
Mal na výber?
Ťažko povedať. Nikto z nás totiž nevidí do vnútrostraníckych vzťahov úplne čisto. Je však určite jasné, že Lipšic okrem vízie o slušnejšej spoločnosti a zápaľu pre jej realizovanie disponuje aj výrazným prvkom kariérizmu a ambicióznosti.
A tieto, dve posledne menované, vlastnosti by zrejme pri rigídnom vedení KDH nemohol naplno rozvíjať, či už ako možný nový predseda, alebo pravdepodobnejšie ako člen s nižším postom.
Potrebujeme ďalšiu pravicovú stranu?
Aj keď sa Lipšic priamo o politickej strane nezmienil, je nadmieru jasné, že v prípade záujmu ďalších politikov táto "vízia" k vytvoreniu novej politickej formácie naisto povedie. Lipšic vo svojej reči, rovnako aj Jana Žitňanská, predniesli zaujímavé návrhy, počnúc zmenou volebného systému, končiac väčšćh právomocí obyčajných ľudí.
Tieto námety však u nás nie sú ničím neznámym a ako to vždy s nimi dopadlo? Jednoducho nedopadlo. Reči o zmene, ktorá príde s novými politickými stranami tu bola už niekoľkokrát a takmer vždy sa z ohlasovateľov lepšej budúcnosti vykľuli rovnakí zlodeji a ignoranti reálnych problémov.
V tomto sa dá Lipšicovi veriť, on predsa nemá záujem na nabalovaní sa. A o jeho skutočnej zanietenosti sme sa mohli presvedčiť v množstve prípadov. Skutočne sa v množstve z nich nebál ísť do priamej konfrontácie, a dokonca aj z indivíduami typu Harabín.
Aj napriek povedanému je ťažké vyjadriť jasný záver. Celé sa to už dlho očakávalo a keď to prišlo, znie to akosi veľmi abstraktne. Asi až čas ukáže, čo z tohto odchodu dvoch popredných členov KDH vznikne. Zrejme o tom nemá potuchy ani sám Lipšic a Žitňanská...
Kocky sú už však hodené a pre Lipšica to môže znamenať nový začiatok alebo začiatok konca.