"Uff, aká som unaháňaná", stažuje sa mi jedna známa.
"A z čoho, čo si prepracovaná?", pýtam sa jej empaticky.
"Ale nie, v sobotu som priletela z Maurícia a už o týždeň cestujeme do Turecka...nič nemám ešte pokúpené, unavená som ešte z cestovania..."
"A opäť je to tu!", pomyslím si v duchu. Po roku je tu opäť sezóna dovoleniek. Po roku si budem znova môcť vypočuť dva tábory ľudí.
Na jednej strane tú budú tí, ktorí sa na dovolenku nechystajú (či už pre nedostatok financií, alebo času) a na druhej strane rieky budú stáť tí, ktorí cestujú všade možne a sú z toho unavení viac ako z tvrdej manuálnej roboty.
O čom je vlastne táto dovolenková sezóna?
Niekedy sa človek len nemo pozastaví nad jej významom. Prečo si niekto berie dovolenku, ak si vôbec neodpočinie? Oplatí sa potom skutočne vynaložiť také množstvo energie, ktoré sa ani počas dní voľna nedokáže telu vrátiť?
Cestovať čo najďalej a čo najnákladnejšie (či už po finančnej, alebo fyzicko-mentálnej stránke) sa stalo hitom. Tým samozrejme nezatracujem dovolenky v zahraničí a nenútim silovo ostať na našom krásnom Slovensku a v jeho okolí. Vždy však treba brať do úvahy skutočnosť, že dovolenka slúži najmä na odpočinok a nie na nabúravanie stresu a ešte väčšej únavy.
A ty si bol kde na dovolenke? ---Ja som bol tam a tam... a tam...
Ďalšou vecou, ktorú ja osobne na tomto období roka "zbožňujem" je už vyššie spomenutá otázka. Vrelo si pamatám ešte na časy štúdií (nebolo to tak dávno), keď koncom septembra baby (skutočn som na škole chalanov málokedy počul hovoriť o takýchto veciach) rozoberali svoje dovolenky. Táto "vďačná a zmysluplná" téma rezonovala v chodbách katedier niekedy aj mesiac.
"Juj, ty si tak krásne opálená, ja som menej...
- a ten náš hotel bol strašný...
- a najhoršie bolo ubytovanie a stravovanie...
- môjho priateľa celý týždeň preháňalo...
- a tie zápchy na dialnici...
- a tí dotieraví Arabi...
- popŕhlila ma medúza...
-..."
Na jednej strane nekonečné sťažovanie. Akoby snáď na tej ktorej dovolenke nikto zo spomínaných nezažil ani jednu pozitívnu skúsenosť.
"Načo sa teda trepeš do krajiny, kde ti hrozia brušné virózy? Načo sa trepeš medzi Arabov, keď ti vadí ich spôsob vnímania dlhovlasých žien? Načo sa trepeš autom tisíc kilometrov na Balkán, keď môžeš stráviť fantastickú dovolenku bez zbtyočných cestovných stresov? A načo silou mocou vyhľadávaš lacné ponuky cestoviek? Len aby si mohol/a povedať, že si bol/a pri mori?" Vždy mám chuť spýtať sa niečo podobné. Radšej som však ticho.
Na strane druhej túžba ukázať sa, pochváliť sa, povýšiť sa, zvýšiť svoj kredit v očiach iných. Zo slušnosti sa spýtam aj druhého, ako prežil dovolenku, ale to len preto, aby som ja mohol povedať o tej svojej...
Na tom nie je nič zlé, ale vnímavý človek vie, kedy dotyčný prekračuje hranicu a začína sa vystatovať. Vtedy nastupuje prosté ventilovanie, jedným uchom dnu, druhým von... Teda aspoň tak to robím ja. Aj keď mám chuť niečo povedať, radšej som ticho.
Nuž darmo niekomu vysvetlovať, ak jeho pohnútky cestovať na dovolenku vychádzajú z niečoho iného, ako z túžby skutočne zažiť dobrodružstvo, alebo z túžby skutočne si odpočinúť.
Namiesto toho je dovolenka často iba nástrojom zlepšenia svojho imidžu v očiach kolegov a známych, prostriedkom na spravenie stoviek fotiek, ktoré už "netrpezlivo čakajú" na zavesenie na internet. Nech všetci vidia, kde som bol, nech všeci vidia, že aj ja na to mám, že som jednoducho IN...
Tým, ktorých ešte dovolenka čaká (nech je to kdekoľvek), želám skutočný relax a dni plné radosti a zážitkov!
