A veru, na túto poslednú časť sa dá pozerať z rôznych uhľov pohľadu. Zaujme najmä "šikovnosť" istého politika, na ktoré musím povedať iba "Klobúk dole". Neviem ani sám, či to myslím sarkasticky alebo vážne, každopádne súdruh Fico je brutálne prefíkaným politikom a svojím populistickým vystupovaním patrí dozaista do Top v rámci Európy!
Čo však skôr zarazilo mňa bola skutočnosť, kam až dokáže zájsť, jedna kedysi solídna televízia, aby si získala publikom a popularitu.
Nestačilo jej, že tisícky ľudí sadajú k televízii s vreckovkami v rukách a so slzami v očiach sledujú citové záležitosti iných, často veľmi zraniteľných ľudí, ktorí pod zámienkou solidarity a pomoci tvoria iba akísi obchodný artikel, s cieľom zisku pre istú televíziu.
Vo svojej podstate mi to pripomína dávne cirkusové predstavenia zmrzačených ľudí, ale v trošku kultivovanejšej podobe.
Dokonca pristúpila aj na neplatenú politickú reklamu brutálnej hodnoty!
Čo je na tom zlé, keď sú ľudia empatickí a vidia problémy iných?
V podstate na tom nie je nič zlé. Dalo by sa však odpovedať protiotázkou, že čo je na tom dobré. Spýtal by som sa aj, či táto empatia a solidarita nie je iba fake.
Predstavme si modelovú situáciu. Vilo do kosti vyhecuje dotyčného, ktorý sa úplne otvorí, všetko povie, dozaista si uľaví a cíti, že ho niekto konečne má rád...úžasný to pocit (to treba uznať).
Preto táto relácia nie je zlá pre samotných zúčastnených. Určite im dodá psychickú silu aj niekedy aj materiálnu pomoc, potrebnú k životu.
Čo však diváci?
Sedia doma a plní emócií, ktoré neudržia a musia často vyplaviť, nabití pocitom empatie a solidárnosti idú do postele. Často sú smutní a niekoľko dní premýšľajú o osude iných. Sú z toho zdecimovaní...a tam to asi končí.
Teda určite nie vždy. Niekomu to môže dať aj ten pravý pocit, kedy v trpiacich vidí svoje šťastie a dáva mu to silu žiť ešte plnším životom.
Ale takíto ľudia väčšinou nesledujú podobné relácie, ale život s trpiacimi žijú deň čo deň.
Pýtal som sa raz jedneho človeka, ktorý denne pracuje v hospitci, s ľudmi nevyliečiteľne chorými, trápiacimi sa a zomierajúcimi.
On mi povedal, že na tej relácii nevidí nič pozitívne.
"Ľudia sledujú a prežívajú osudy druhých so slzami v očiach. Myslia si, že sú tým solidárni a empatickí. Naplnia si tým často svoje vnútro a majú pocit, že sú citliví na problémy iných. Málokto z nich by však dokázal stráviť, čo i len niekoľko hodín alebo minút, v prítomnosti skutočne trpiaceho..."
A nemusí sa zrovna jednať iba o človeka s telesnou chorobou...ale aj o takého zroneného žobráka na ulici, ktorý nemá zmysel života a jediné slovo ho dokáže potešiť...
V tom je čaro týcho shows...a je jedno, či ide o reality shows alebo o relácie, ktoré sa snažia pomáhať iným.
Aj ja som mojej známej povedal a poukázal na množstvo trpiacich v našom okolí a spýtal som sa jej, prečo ich nikdy nejde navštíviť, keď sa už toľko zaujíma o osudy trpiacich.
Z jej očí vytrysklo víťazné "Nehovoríš k veci"... nepochopila ma:-(
Ak chceme skutočne byť citliví na problémy iných, stačí mať otvorené oči a srdce. Medzi nami je toľko ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Sledovaním ich problémov v televíznej relácii nič nevyriešime...
... a po novom hrozí už aj politická manipulácia!
PS: Rád vnímam pozitíva všetkého. A ak som aj vnímal nejaké tie pozítíva tejto relácie, po poslednej časti navždy zmizli.
Nebo sa zatiahlo do tmavých oblakov, ktorých stopy sa tak ľahko nedajú vymazať.
Sorry Vilo, ale politiku si tam ťahať nemal!