Advent náš šťastný - nešťastný

Autor: Marek Strapko | 8.12.2013 o 10:16 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  442x

Prípravy na Vianoce prebiehajú v plnom prúde. Dnes začína na adventnom vienci žiariť už aj druhá sviečka. Čas sa kráti. Preplnené parkoviská obchodných centier a supermarketov a ešte preplnenejšie samotné interiéry obchodov. Niekedy aj choas, nervozita, podráždenosť a zmiešané pocity. Aj o tom je často adventný čas... Škoda!

Možno by som nič k tejto téme nenapísal, keby som aj ja nepocítil ten nepríjemný pocit vyčerpania. Áno, povinnosti, práca a teraz ešte k tomu aj nakupovanie darčekov a všade toľko preplnených obchodopv a ulíc a ciest a v nich a na nich nervózni ľudia. To všetko nepridáva na zdraví. 
A aj v mojom živote nastal maličký zlom. Zastavil som sa nachvíľku a zamyslel sa. "Kam sa pachtíš, kam sa naháňaš? Navyše, ako veriaci človek, v čase adventu, kedy by si sa mal trošku aj zamyslieť nad tým, čo sa práve chystáme oslavovať..."
Nie! Na to naozaj na svete nie sme. Nie sme tu pre stres a nervačenie sa. A už vôbec by sme nemali byť v tento čas vianočný.

Ono sa to možno ľahko hovorí, viem, ale všetci hovoríme o Vianociach, ako o sviatkoch pokoja a mieru. A predsa, bez mieru a pokoja v našich srdciach a mysliach, bez pokoja v našom živote, tie pokojné Vianoce skutočne neprídu.

A preto, síce je už za nami polka adventu, teda takmer, nikdy nie je čas na minútku stíšenia a ukľudnenia sa. Možno je to ťažšie pochopiteľné pre neveriacich, ale skutočne kresťania prežívajú tento čas, ako obdobie pokánia. Pokánie, také zvláštne slovo. Nejde o to zobrať si bič a bičovať sa a dokonca si ani netreba "sypať popoľ na hlavu". Pokánie je ale návrat. Návrat k tomu skutočnému - k láske. A tú možno preukazovať všade - voči blížným, bezmocným, dokonca aj v obchode (pokojným prístupom k predavačovi) alebo, a to hlavne, aj k sebe samému. A ak sa nervačíme, naháňame a znepokojujeme, tak si asi svoje telo moc nevážime...Ako potom môžme preukazovať úctu a lásku voči iným?!?

A keď už hovoríme o Vianociach, niekedy nastáva aj druhý extrém - tým je znechutenie. Hej, je to očividné, že "komerčný lev" zasahuje naplno a predsa len akosi, možno je to aj niekedy vtipné, vianočný čas sa pomaličky, ale isto predlžuje. O niekoľko rokov možno začne spolu s koncom leta.
Nenechajme sa tým znechutiť, nehovorme si, že Vianoce je už len tradícia a komerčný prežitok. A nehovorme si to už vôbec ak veríme, že sa práve narodí náš Spasiteľ - Kristus Pán.

 

A ako tak pozerám na druhú horiaci sviečku vidím, že čas sa kráti. Aj napriek tomu je ešte stále čas zamyslieť sa, či práve ja nerobím tie Vianoce takými nepokojnými a otravnými...

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?