Ľudia zahltení povinnosťami. To je obraz reality života, zvlášť v tej dnešnej unaháňanej dobe. O čo krajšie boli teda moje pocity včera, keď som mohol vidieť a sám byť aj jedným z množstva hostí na farskom "agapé". Pretože, ako veľmi každý vie, aj v kostole, aj počas svätej omše stretávate zachmúrenosť. Ľudia pozerajú na hodinky, stoja často v kostole z povinnosti, prípadne sú duchom úplne v inej dimenzii.
Včera na svätej omši tak tomu nebolo. Ľudia žiarili... A niet sa čo čudovať. Veď pred oltárom bol obraz usmiateho "učiteľa mládeže".
Áno, pozeral na nás samotný Don Bosco, pre tých čo ho nepoznajú - zakladateľ saleziánskej rehole a rodiny, trpezlivý pedagóg a vychovávateľ a hlavne "vyhľadávač duší".
"Daj mi duše, ostatné si ber!", znelo jeho moto. A preto aj jeho prístup, najmä k mladým a opusteným, sa riadil podľa tohto hesla. Niet výchovy bez Boha, ktorý nás živí a Don Bosco aj týmto spôsobom pristupoval k práci s tými, ktorí boli na pokraji a hlavne na veľmi zlej ceste.
Viete, ani ja sám som si dobre neuvedomoval, čo pre nás v meste saleziáni robia. Chodil som do "kaťáku", hral som tam športy zadarmo, ale... Duchovný rozmer toho všetkého som si uvedomil až teraz, ako dospelý človek. A som za to veľmi vďačný.
Áno, v dnešnom svete veľmi čítame o bolestiach, ktoré spôsobí pokazený kňaz, úbohý človek...málo však o zásluhách, ktoré dostávajú deti v našej farnosti a po celom svete - bez rodzielu vierovyznania, rasy alebo sociálneho postavenia.
Aj nás katolícky dom, naše oratórium (miesto pre hry) je plné malých cigánkov, chudákov a stratených detí a mladých, o ktorí často rodičia nemajú záujem. To je ten Don Bosco dnes - dnes medzi nami.
A možno ešte niečo, trošku viac osobné. Ako učiteľ na základnej škole, čerpám veľkú silu pri výchove detí z diela, ktoré mi ako mladému vštepili naši nasledovníci Dona Bosca. Nie, samozrejme, neprehovrávam deti do kostola...ale hľadím na ne ako na Božie stvorenia. A poviem vám, mnohé z nich vedia byť riadne beštie:-)
Nič to, musíme veriť, že aj v nich je niečo krásne. Zranenia duše bohužiaľ tlmia ich rozkvet...pre Don Bosca však toto nebolo odrádzajúcim faktorom. "Daj mi duše, ostatné si ber!", tým svätý Don Bosco premáhal ľudské ohľady a predsudky, ktoré nám tak často bránia konať dobro.
Neveríte?
Veď koľkokrát sa ani len nechceme priblížiť k niekomu, kto je trošku telesne zanedbaný alebo porozprávať s tým, ktorý je jemne "cez Košice".
Alebo si povieme, s tým už nič nenarobíme, je to jeho vec...
Aj ja dnes, spomenul som si na ten včerajší krásny večer, plný radostných ľudí a hneď sa mi srdce naplnilo optimizmom. Kiež by som taký obraz stretával denne.
Don Bosco tvrdil, že život kresťana musí byť radostný a odozdaný iným a hlavne Bohu. K svätosti sme totiž povolaní už tu, na Zemi.
Prajem všetkým ľuďom, aby našli silu konať dobro všade, kam prídu...svet bude razom o niečo krajší!