Pre tých, ktorým by akosi nemohlo prísť na um, že o čom tu točím, poradím THE FINAL COUNTDOWN. Kto by predsa nepoznal tento svetoznámy hit; nielen rokov osemdesiatych. Nám dodnes táto pesnička vyhráva ako zvonenie v škole - najvhodnejšie ak v piatok poslednú hodinu. Ale nie o tom som chcel.
Táto kapela, teda kapela EUROPE minulý rok oslávila už, čuduj sa svete, tridsať rokov. A keby si niekto myslel, že patrí do vykopávok, veľmi by sa mýlil. Ale skutočne veľmi!
Osud tak chcel, že po niekoľkoročnom odmlčaní sa, nastalo obrodenie. Kapela sa už od roku 1998 snažila dať opäť dokopy, čo sa oficiálne podarilo v roku 2003.
Hovoríte, že takých kapiel bolo a je, čo žijú zo svojej minulosti?
To určite nie je prípad Europe, ktorý už hneď v roku 2004 priniesli ďalší spoločný album, ku ktorému pridali ešte tri. Naposledy v roku 2012. Skutočne sa jedná o jedinečný materiál kvalitnej muziky, ktorú milovníkom tejto kapely odporúčam.
Na Slovensku sme ich mohli vidieť pri Senci a opäť v roku 2010, kedy splnili sen tisíckam ľudí na Slovensku dvoma koncertami. Píšem to, že splnili sen, pretože vtedy tak učinili mne. Dodnes si pamätám na moje slzy v očiach a neskutočný adrenalín, ktorý zalial moje telo. Škoda, že som časom stratil jednu fotku, určite by ste sa zasmiali, ako ležím na zemi v neopísateľnej póze radosti.
Nič to. Po štyroch rokoch prišla možnosť znova a ja som neváhal, zmobilizoval som blízkych a kamošov a už sme sa viezli cestou do severného mestečka Třinec.
Koncert bol súčasťou každoročného Hutníckeho dňa, kedy si na svoje prišli priatelia rôznych hudobných žánrov a najmä dobrého piva. Aj keď v tej zime možno potešila viac včelička slivovice...
K večeru, a hlavne po dobrej večeri, sme sa usadili v útrobách maličkého zimného štadióna domácich "oceliarov". Ten sa chystá ukončiť svoju x-ročnú službu a práve teto koncert mal byť zlatým klincom jeho kariéry. Ako predkrm ešte bratia od Divokého Billa. Tiež do pohodky, ale hviezda večera bola jasná...
EUROPE na scéne
Usadil som sa na tribúne, že budem koncert vychutnávať posediačky. Nuž, netrvalo dlho a chytil som na stoličke epileptické záchvaty - každý rocker pozná, o čom hovorím. Musel som jednodicho ísť dole na plac.
A čo nám Europe predviedol?
Nádherný mix nového a starého. Začiatok naštartovala pesnička "Riches to Rags", za ktorou po ďaľšej z noviniek množstvo známych singlov ako "Suprestitious", "Sing of the Times" alebo brutálny slaďák "Carrie". Ten nenechal chladným asi nikoho a dokonca aj šestdesiatnici v publiku sa začali ohýbať pri imitovaní gitarového sóla. Oči mali zatvorené a všetko dôkladne prežívali...
Podobne prežíval svoje vystúpenie aj každí z interprétov, najmä však frontman kapely - nestarnúci Joey Tempest. Svojou technikou spevu, prácou s mikrofónom ala Mercury a energiou vyrážal dych.
Kapela si neodpustila ani tradičný gíčový odchod a návrat, pri ktorom sa rozozvučali klávesy "THE FINAL COUNTDOWN".
Všetci začali jasať, všetci kričali a užívali si tento song. Samozrejme aj ja, ale bol som už trošku smutný - vedel som totiž, že fantastický koncert sa končí...
Odchádzal som sa však opäť so zimomriavkami na koži a neskutočným zážitkom. Europe formovala moje detstvo (aj keď som nie až tak starý) a podobne formovala detstvo mnohým. Ďakujem vám machri a Boh žehnaj vašu prácu!
Happy birthday Europe!
Pre tých, ktorí dočítali až sem pripájam niekoľko zaujímavých videí, nielen z Třinca.
Neskutočné sólo Johna Noruma. Takto hrával Gary Moore...
Bláznivým sólom všetkých pobavil bubeník Ian Haugland :-)
Tento song vždy chytí za srdce
Toto nikdy nesmie chýbať
