Určite to každý z vás - šoférov pozná. Sme toho svedkami každé pracovné ráno okolo siedmej hodiny a potom poobede, niekedy po štrnástej. Nuž, často sa tomu nedá vyhnúť a tak sa treba vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti. Niekedy to býva ťažké, veď telo je už dostatočne unavené z práce. A obzvlášť teraz, v letných mesiacoch, je jazda v kolóne oveľa nepríjemnejšia.
A tak som sa aj ja dostal do jednej z nich. V našom meste nič výnimočné. Výstavbou kruhového objazdu sa veľa problémov vyriešilo, v meste však nastal nový fenomén. Ním sú už spomínané nekonečné kolóny. Obchvat ešte neexistuje, takže mestom prechádzajú aj obyvatelia okolitých dedín alebo miest. Našťastie nie kamióny, teda až na výnimky.
Čakám a šuchocem, búchajúc si hlavu o volant, že prečo som radšej nešiel pešo. Veci, ktoré som potreboval neskôr vybaviť by počkali a ja by som sa aspoň prešiel. Nič to, človek je niekedy jednoducho lenivý.
Konečne mám na dohľad ľavý odbočovací pruh. Kedže je cesta oproti voľná, narozdiel od pruhu, v ktorom sa trápim ja a ďalších niekoľko šoférov, "vyhadzujem" smerovku. Veď čo budem ešte čakať tých päť metrov!? Môžem sa predsa zaradiť už o niečo skôr. Čo tam po nejakých pravidlách a čiarach.
Priznám sa, určite patrím medzi čestnejších vodičov Minule som sa napríklad niekoľko kilometrov motal za dosť pomalým podivínom, len aby som ho nepredbiehal cez plnú. Tento prípad bol však iný.
Únava z práce, hnev na moju vlastnú lenivosť, teplo a už aj tlak času ma donútil urobiť malý trik.
Vtedy som však nemyslel na to hlavné - šofér by mal vždy predvídať. Čo v preklade znamená - myslieť aj za iných.
V tej chvíli som však ani len nepomyslel, že niekde predo mnou môže byť ten čestný vodič, ktorý sa začne doľava zaraďovať tak, ako sa patrí. A už vôbec som nepomyslel na to, že tak začne robiť práve vtedy, keď sa hecnuto a nervózne vyrútim ja.
Stalo sa však. Zrazu rana. Našťastie nič vážne. Zastavujeme na parkovisku a ja si búcham hlavu o volant. Tentokrát však pre svoju vlastnú blbosť.
Vypisujeme papiere, starší pán je zlomený. Je to jeho prvý cestný incident za dlhých päťdesiat rokov jazdenia. Vtedy si pomyslím, že ja takú geniálnu štatistiku mať nebudem...vodičák mám len necelých desať...
Odchádzam vybaviť veci a hor sa do servisu. Na tvári mám úsmev. Sú to len dva blbé blatníky - pre teraz.
Mohlo to dopadnúť oveľa horšie, spoza áut mohol vybehnúť chodec. Každý ma totiž rád iný druh adrenalínu.
Život mi dal opäť raz lekciu - netrpezlivosť za volant určite nepatrí.
A preto, ak raz budete čakať v nekonečnej kolóne a budete mať nutkanie trošku si skrátiť ten čas alebo už nebudete môcť zniesť pomalého šoféra pred vami ... spomeňte si prosím na jedného netrpezlivého šoféra:-)
