Pamätám si, kedy si asi poprvýkrát registroval politickú debatu s účasťou tohto politika. Bol som zhrozený z jeho "útočnej sily". Spôsob, akým reagoval na niektoré argumenty politického oponenta v diskusii a rovnako aj spôsob, akým dokázal po nepríjemnej otázke "zhučať" moderátora mi bol výsostne nesympatický. "Je to veľmi nepríjemný človek", pomyslel som si v tej chvíli.
Ako som tak viac začal sledovať politiku, môj názor som si Paškovým vystupovaním len utvrdzoval. Nezabudnuteľné sú najmä vystúpenia na zasadaniach parlamentu, ktorým ako predseda predsedal. K svojim politickým kolegom, respektíve politickým rivalom, sa správal doslovne ako namyslený učiteľ a nafúkanec.
Viem, na svete, na našej politickej scéne a v živote je množstvo ľudí, ktorí podobne vystupujú. Možno aj ja pôsobím v očiach ľudí miestami nafúkane. Ktovie.
Jedno je však jasné, že ako verejný činiteľ a predseda legislatívneho tela demokratickej krajiny sa musí človek vedieť skutočne správať primerane, s úctou. Jednak voči svojim oponentom, kolegom, novinárom, ale hlavne voči princípom demokracie. A práve tie boli tak často na pôde parlamentu uzurpačným konaním šliapané.
Schválne nespomínam aj iné dôvody - tie podnikateľské - o ktorých sa píše už niekoľko rokov. Paška za ušami jednoznačne musí niečo mať...
Paška odchádza. Ževraj zo svojej vôle, pod tlakom médií a nespokojného ľudu, zo strachom o rodinu... Možno len, a zrejme najmä, na príkaz niekoho zhora. A to meno niekoho všetci dobre poznáme.
Nech je pravda kdekoľvek, Paškov odchod je víťazstvo slušných ľudí. Podobne, ako tomu bolo v prípade zvolenia Kisku za prezidenta.