Neúčasťou sa stotožňujem s výsledkom

Autor: Marek Strapko | 1.2.2015 o 18:49 | (upravené 1.2.2015 o 20:31) Karma článku: 4,72 | Prečítané:  1136x

Na to zabúda množstvo voličov. Mnohí sa vždy sťažujú, ako to u nás v krajine vypadá, lamentujú a vyjadrujú sa k veciam, ktoré keď mohli, zahodili za hlavu, ako nepodstatné. Veľký to paradox, ak sa pozrieme na to, že "gorilové protesty" s túžbou priamej demokracie neboli v našich uliciach až tak dávno.

Mňa osobne prekvapilo, odhliadnuc od farizejstva politikov, že množstvo ľudí odignoruje nastávajúce referendum. Samozrejme, dôvody sa vždy nájdu. Asi najčastejším je v tomto prípade, že podobné referendum je úplne zbytočné a nie je otázkou dňa. Médiá, označením referenda za referendum medzi veriacimi a neveriacimi istotne priliali olej do ohňa. 
Čo ma však ale zarazilo najviac, že aj množstvo ľudí, ktorí sa vždy aktívne zúčastňujú všetkých typov volieb a zúčastnili sa aj posledného referenda, zrazu plánujú zostať doma. 

A tak sme mali debatu na túto tému. Známy mi odvetil, že ho to vôbec nezaujíma a že sa nezúčastní. Neprekvapilo by ma to, keby ho osobne nepoznám a viem, že sa jedná o človeka sčítaného a človeka s veľkým zanietením do histórie, politiky, ekonomiky a sociológie. Vysvetlil mi to už spomenutým  argumentom, že podobné referendum je úplne zbytočné...že sú pre život dôležitejšie veci. Nečudujem sa a rozumiem, pre každého sú v živote dôležitejšie a na druhej strane menej dôležité veci. To nikomu  nemožno zobrať!

Ešte mám v hlave posledné referendum, na ktorom som sa ja a rovnako aj spomínaný známy zúčastnil. Pamätáte si naň ešte? Rok 2010 nebol zas až tak dávno. 
V referende z roku 2010, mimochodom organizovanom stranou, ktorá dnes burcuje voličov neísť k urnám, sa tiež riešili niektoré otázky, ktoré neboli jednak otázkou dňa a rovnako ani dôležité. Predsa však, zúčastnil som sa a hlasoval som tak, ako som to cítil. Chcel som sa totiž k danej problematike vyjadriť. Veď mám na to občianske právo. A to som si aj nenechal zobrať. Samozrejme, že referendum nebolo úspešné, nikto však nebedákal nad vyhodenými peniazmi. Za jeho vyhlásením totiž nestáli občania...

A práve to mi akosi vŕta hlavou. Mnoho ľudí búcha po stole, dožaduje sa priamej demokracie (aj keď mnohí z nich ani nechápu, čo tento pojem zahŕňa), mnohí nariekajú nad tým, že o nás rozhodujú iní a nie my sami. Ak príde konečne referendum, ktoré je prvýkrát referendom "zdola" (a nemôže to spochybniť nik), tlieskajú tým istým politikom a myšlienkam, ktoré tlačia k odignorovaniu referenda.

Vo svojom okolí poznám množstvo ľudí, ktorí sa referenda zúčastnia. Väčšinou s cieľom trikrát ÁNO. Mnohí ale aj dvakrát NIE a raz ÁNO alebo opačne dvakrát ÁNO a raz NIE. Dokonca, a to ma teší, nájdu sa aj takí, s ktorými diskutujem, a pôjdu škrknúť trikrát NIE.

Pýtal som sa kamaráta, že ak nesúhlasí s referendom, že v podstate nemá nič proti sňatkom homosexuálov a ani adopciám detí, prečo nejde hlasovať za NIE. Povedal, že zas až toľko za to nie je...

V prípade tohto referenda však, ak prejde a bude z pohľadu AZR úspešné, každý nezúčastnený sa stotožňuje s jeho výsledkom. A to platí aj v prípade neúspešnosti (vtedy akoby hlasoval trikrát NIE).

Som sklamaný, že toľkú ľudia, tak milujúci slobodu slova a možnosť vyjadrenia svojho názoru dajú prednosť radšej ignorovaniu pred možnosťou vyjadriť osobne svoj názor - hocijaký!

Nech už dopadne referendum akokoľvek (aj o tom sa tu dosť diskutuje), v ústach mi ostane ten trpký pocit toho, že my Slováci si tento inštitút ani nezaslúžime.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?