Rád sa detí, popri angličtine, pýtam na ich názory. Je vzácnou možnosťou vypočuť si myšlienky ľudí, ktorí sa ešte len blížia k hranici dospelosti. Preto aj také malé cvičenie, v ktorom mali deti opísať svojich hrdinov, môže byť inšpiráciou pre všetkých, aj pre učiteľa.
Niektoré deti mali problém vyjadriť sa k tejto téme. Žiadnych hrdinov a vzory totiž nemajú. Nemysleli na to, že ich vzorom môže byť aj rodinný príslušník. Iné deti zase zápasili s oveľa ťažším orieškom - vyjadriť myšlienky v cudzom jazyku. Nuž, každý to dokázal podľa svojich možností.
Ako sa dalo predvídať, dočítal som sa o mnohých spevákoch, speváčkach, hercoch a herečkách, z ktorých som drvivú väčšinu nepoznal. V očiach mnohých detí som tým poklesol. Čo už - pop, rap, moderné seriály pre adolescentov, to všetko akosi nie je "my cup of tea". Nič to na tom; nemôžem mať prehľad úplne vo všetkom. Deti mi však radi rozšíria obzory a za to som im rovnako vďačný.
V myšlienkach mnohých detí som sa našiel; teda keď písali o starších súrodencoch. Spomínam si, ako som na strednej písal o svojom bratovi, ktorý mi je doteraz veľkým vzorom v mnohých ohľadoch. Aj moji žiaci majú často za vzor staršieho súrodenca a niekedy aj mamu alebo otca, ktorých vnímajú ako najlepších kamarátov. A tak by to aj malo byť. Dozaista to pomáha k úspešnému prekonaniu veku dospievania, ktoré je pre rodičov neraz veľmi náročným obdobím.
Jedna žiačka ma však veľmi prekvapila. Napísala niečo, čo som som ešte nikdy od žiaka nepočul...
Malí hrdinovia z Afriky
Určite poznáte nepríjemné scény afrického obydlia, v ktorom trpia malé deti, obkolesené hejnami múch. Vedľa nich pobehujú staršie deti, pomáhajúc svojim rodičom (ak teda majú to šťastie a rodičov majú).
A práve tieto deti si vybarala za svoje vzory. Tieto deti sú jej malými hrdinami. Spýtal som sa prečo.
"Pretože oni každý deň bojujú o život".
Napadlo by vás to?
Človek by mohol kývnuť rukou, že len s nimi cíti, že čo je na tom...
Tento krátky príspevok žiačky bol však veľmi silný a ojedinelý. A navyše bol dozaista úprimný.
Tieto deti Afriky skutočne dennodenne bojujú o život. A vo svojom boji sú často sami, ponechané napospas osudu. Ak by ste sa ich spýtali, čo si želajú, povedali by, že jedlo, vodu a chodiť do školy.
Bol som dojatý a potešený a v triede sa rozvírila kratšia debata...verím, že raz bude pokračovať.
Tento príspevok bol krásnym dôkazom toho, že človek si už od útleho veku nesie v sebe poklad múdrosti. Je len na nás učiteľoch a rodičoch, aby sme ho v deťoch našli a zúžitkovali pre dobro detí samotných a všetkých vôkol nás.