Praha je skutočným skvostom. Zaujímavé, že to píšem práve ja - človek, ktorý nie je milovníkom veľkomiest a rád dáva prednosť pokojnému životu malých mestečiek alebo vidieka. A to platí aj pri cestovaní a spoznávaní nových krajín. Praha sa ma však akosi dotkla. Zrejme to má na svedomí dostatok zelene, vyhliadka na Petríne a krásne lesíky pod ňou. Majestátom je samozrejme aj Pražský hrad -opäť s krásnym parkom...
Turistov je v Prahe, rovnako aj v iných turistických metropolách požehnane. Vyčnievajú najmä aziati - fotia všetko a všade, Plnia si často svoj celoživotný sen a patrične sú na to hrdí. Pamätám si, ako sme minulý rok vo Viedni, pri nekonečnom čakaní na kamaráta, počítali aziatov pri Stephansdome. Za 20 minút sme ich narátali niečo cez dvestopäťdesiat. Nie, nevadia mi. Nechápte to ako prízemný rasizmus. Nevadia mi turisti zo žiadnej časti sveta. Bez nich by tieto metropoly cestovného ruchu neboli tým, čím sú.
Problém mám však s niečím iným.
Hluční turisti v katedrálach a chrámoch
Verím, že je to, čo som zažil vo vnútri Spephansdomu, rovnako ako nedávno v útrobách majestátneho Chrámu svatého Víta len výnimkou. Ako sa však hovorí, výnimka potvrdzuje pravidlo. O čo ide?
Hluk, aký panoval v týchto dvoch nádherných katedrálach, nepoznal hraníc. Nemám nič proti rozprávaniu, ale stáť uprostred a smiať sa na plnú hubu, prípadne kričať na skupinu z diaľky 10 metrov, vo vnútri vynikajúco ozvučených chrámov, to je už poriadna sila. Celé ma to zarmútilo a znechutilo. Nemohol som s tým nič spraviť. Síce som tam videl nápis o udržovaní ticha, ale...
Mnohí turisti si neuvedomili, že stoja vo vnútri funkčného zasväteného chrámu, že sú vlastne v kostole. Viete si predstaviť niečo podobné niekde vo vnútri mešity alebo niektorého z budhistických chrámov v Thajsku? Ako veriaceho človeka ma hneď napadla stať evanjelia: "Nerobte z chrámu môjho Otca tržnicu..."
Ak by niekto namietal, aj po zložení duchovných okuliarov je toto správanie prinajmenšom nevhodné. Veď predsa, aj v múzeu nemôžete len tak kríkať, rovnako ako ani niekde na prehliadke hradu.
Prečo teda vo vnútri chrámu???
Chýbal dozor, prípadne vstupné
Vnútri nebol nikto, kto by nespratných turistov, a to že ich tam bolo desiatky, "dal do parády". V niektorých katedrálach som videl hrozivo stojaceho "strážnika poriadku." Pri už najmenšom porušovaní pravidiel slušného správania vás zahanbujúco upozornil alebo vyprevadil von.
Možno aj faktor vstupného, na ktorý sa často sťažujeme, je jedným z nosičov neporiadku. Jednoducho existujú ľudia, ktorí ak niečo majú zadarmo, tak si to absolútne nevážia. A potom je aj taký krásny chrám iba niečím, kde treba ísť a zmiznúť.
A tak som odchádzal aj z Chrámu svatého Víta s pocitom, že síce je to nespočet turistov, ale koľkí z nich sú naozaj turisti v pravom slovazmysle? Asi nemožno byť naivným a veriť, že všetky tie tisíce turistov v tisíckach historických budov a múzeí naozaj milujú umenie a históriu. Mnohí prídu, napríklad do spomínanej Prahy, úplne s inými cieľmi, a navštívenie dákeho chrámu je len otravnou povinnosťou.
Nech je to už akokoľvek, turisti by nikdy nemali svojím správaním ničiť atmosféru krásnych miest, vonkoncom nie miest, ktoré v sebe nesú duchovný rozmer.