Tento zážitok z dovolenky v Prahe mi porozprávala moja kolegyňa. Praha jednoznačne patrí medzi veľkomestá a hrnie sa ňou denne tisíce ľudí. Mních sa však neponáhľal. Bol to zrejme meditujúci budhista, ktorý hľadal úplne niečo iné, ako tá kopa ľudí vôkoľ neho. Myslím si, v prípade mojej kolegyne sa trafil do čierneho a identifikoval ju bez chyby. Skutočne je pozitívnym človekom, ktorý aj keď necerí zuby, tak vyžaruje niečo silné. Je to spokojnosť so životom alebo sa len vždy dobre vyspí? Jej recept je tajný, ale aura nebezpečne nákazlivá. A to je dobré...
Dnes ráno som už pobehal mesto. Niektorí ľudia ešte zívali, iní sa už ponáhľali nervózne svižným krokom. Čo však väčšinu z nich spájalo je, že ich tváre boli skutočne niečím zachmúrené. Možno len mali ťažkú sobotnú noc alebo myslia na to, čo ich dnes čaká? Gazdinky musia variť dobrý nedeľný obed, iní zase musia ísť nakupovať do obchodných centier alebo len úpenlivo plánujú nedeľnú turistiku? Tváre ale nežiarili.
Našťastie boli výnimky. Našlo sa pár veselých a niekedy aj večne ksichtíkov, ktoré vás svojím milým úsmevom so želaním dobrého rána dokážu naštartovať a zmeniť.
Vďaka za týchto optimistických anjelov.
Kiež by sme ich stretali čoraz viac!