Stratená rukavica

Autor: Marek Strapko | 13.10.2015 o 18:47 | (upravené 17.10.2015 o 8:54) Karma článku: 3,92 | Prečítané:  427x

Vo väčšine prípadov znamená stratiť nejakú vec na ulici trvalú ujmu. Neviem vysvetliť, prečo vo väčšine z nás nás prebýva tá neskutočná túžba "nevrátiť"...

Predpoveď počasia na dnešné ráno bola zimná a preto my myšlienka - zobrať si rukavice  - pripadala celkom rozumná. A mal som pravdu, nakoľko som ich úspešne využil. A bol som veľmi rád. Cestou do práce som ešte debatoval so spolusediacim a koženné rukavice, vo vnútri teplúčko vystlané, som si veľmi pochvaľoval. Bol to darček k Vianociam; darček veľmi praktický. 
Na ceste z práce som ho už však nevyužil. Predsa len sa človek trošku zahreje a teplota vzduchu ronako stúpa. Rukavice ostali nepoužité na prázdnom sedadle auta, z ktorého som po návrate z práce vystrelil ako raketa. Nuž, človek si niekedy nepomôže... Ľudské potreby vedia nesmierne zrýchliť čas. Človek sa doslova bije o každú sekundu. A ako tak neskôr spratúvam veci na miesto (aj to niekedy treba) - jedna rukavica chýba...
Panika?
"To snáď nie!!!", hovorím si hnevlivo pre seba, využívajúc všetky dostupné "pejoratívy". Samozrejme, že nešlo o rukavicu. Išlo o princíp; že predsa nemôžem byť taký hlupák, aby som cestou z parkoviska stratil rukavicu, ktorú som držal v ruke. Obavy sa však naplnili, keď sklesnuté oči nenašli hľadaný objekt vo vnútri auta. Ako málo stačí človeku na rozladenie si dňa.
Ako sme len pripútaný k materiálnym veciam tohto sveta!

Neveril som už, že sa mi rukavica vráti. Hlavou mi prebleskli všetky najčernejšie scenáre. Spmenul som si na časy, kedy mi v práci na brigáde dakto ukradol staré smradľavé rukavice a tenisky. "Prečo by teda niekto nezobral kvalitnú koženú rukavicu? Mohla by byť prakticka pri čistení zamrznutých skiel...", pomyslel som si a v duchu som sa hneval na všetkých zlodejov Slovenska.

Frustrácia z CHUDÁCKEJ NÁTURY

A to, že sme v tejto oblasti čudáci a zbabelci. Málokedy sa veru stane, že sa vám vráti stratený mobil, doklady a dokonca ani  tričko zo šatne na futbalovom štadióne. Sme už raz takí a neviem to pochopiť. Sme skutočne takí chudobní alebo nás len ten sprostý socializmus naučil siahnuť po všetkom, čo sa ukradnúť dá??? Aj na západe je kopec chudákov a vyvrheľov, ale bicykel si na ulici môžete nechať aj týžden (moja skromná skúsenosť).

Sklamanie a frustrácia - zo seba a aj z ľudí sa však našťastie nenaplnila. Po dlhšom čase, po prezretí všetkých konárov, živých plotov aj striech aút som ju našiel. Smutne ležala v tráve, zrejme už aj prežila prechod kolies iného auta. Ležala v tráve, nelákala pátrača niekde na strome. Chcel som hnevať aj na to, že ju dotýčný neumiestnil na viditeľné miesto, pretože ja by som to ževraj isto spravil.

Nuž, každý má svoje chyby. Ale o tom možno nabudúce...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?