reklama

Za dobrotu na žobrotu...

Pomáham ako viem. Ešte aj toto?...No dobre. Som rád, pretože tieto veci by bez mojej pomoci nezvládol. Ako už tak ledva dýcham, začne mi vyčítať, že už dávno som mu sľúbil pomoc a prišiel som až teraz. To má byť tvoje ĎAKUJEM???

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V ruke držím vysávač a behám po jeho izbe. Nemôžem počúvať tie výčitky. Píli mi uši svojím sťažovaním. Veď predsa teraz makám a ešte pred malou chvíľkou mi to aj robilo radosť. Vo vačku márne hľadám poznámky o asertivite. Kalich trpezlivosti by sa už takmer prelial nebyť toho, že pozerám do očí človeku, ktorý už niekoľko rokov nič nevidí. Okrem toho postihnutia si nesie aj iné choroby a starosti, ktorými by nikto z nás nechcel trpieť. Razom začínam rezignovať.
Vypínam vysávač a sadám si na gauč. "Nechám oddýchnuť motor", kamuflujem. Pritom len začínam pociťovať nepríjemný pocit vo svedomí a nedokážem už ďalej pracovať. Z jeho úst stále zaznievajú nejaké tie výčitky na moju adresu, ale ja ich začínam prijímať s rovnakou radosťou, s akou som mu prišiel pomôcť upratať byt. 
"Má úplnú pravdu", uvedomím si. Asi päťkrát som niečo sľúbil a nedodržal som to. Dokonca som nemal ani toľko chochmesu, aby som sa ospravedlnil. Jednoducho som ho posadil na druhú koľaj. A nie je jediným, kto mi v poslednom čase vyčítal, že jedno hovorím a sľubujem a druhé robím (vlastne nič nerobím). Kde som sa to dostal za posledný mesiac? Moje vzťahy s ľuďmi sa naštrbili a dokonca som stratil niečo veľmi cenné. Celý mesiac, takmer dva som žil vo svojej sebeckosti. Svoju neochotu som zakrýval nad šľachetné právo na odpočinok a relax po náročnom školskom roku. A bojovať s mojou prokrastináciou??? - ani za svet. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to malý príbeh, o naoko nevďačnom človeku, od ktorého sa mi namiesto "ďakujem" dostalo výčitiek.

Prišiel som však na jedno. Často používame to naše obľúbené "ZA DOBROTU NA ŽOBROTU". Je to niekedy dobrý spôsob, akým sa vyhnúť možnej pomoci blížnemu. Toto depresívne augustové ráno ma však naučilo jednej veci: Dobro nie vždy musí byť príjemné. Môj dobrý (nevidiaci) priateľ, ktorý ma zvozil mi nesmierne pomohol. On síce nič nevidí, ale mne pomohol otvoriť oči...ba čo viac, otvoril mi srdce.  Uvedomil som si množstvo mojich chýb. Spoznal som sa. Pomohol mi vrátiť sa na cestu ,stať sa lepším človekom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto ak niekedy pocítite tú trpkosť, že sa vám za dobro dostane nepochopenia, nezabúdajte, že možno to je je spôsob, akým môžete osobnostne napredovať. Možno potrebujete pracovať na trpezlivosti alebo len jednoducho nekonáte dobré skutky z nežičlivosti.
Na svete sme nie preto, aby sme dostávali, ale aby sme milovali.

*Ďakujem Jožko

Marek Strapko

Marek Strapko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  476
  •  | 
  • Páči sa:  2 009x

Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáca politikaSpoločnosťZ môjho životaZahraničná politikaŠkolaOsobnosti, zaujímavostiŠportHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu