Deň, kedy ľahostajnosť dostala po papuli

Autor: Marek Strapko | 30.1.2017 o 21:21 | Karma článku: 6,36 | Prečítané:  774x

Kráčam k autu, siaham do kapsičky s dokladmi. V momente sa napĺňa najhoršia nočná mora každého šoféra - kľúča niet...

Spotiť sa v takej chvíli nie je žiadne umenie. Nie je to prvýkrát, čo niečo úpenlivo hľadám vo všetkých vačkoch a vždy si pri tom hovorím, že netreba paniku. Vždy sa však dokážem nemilo prekvapiť. Je len jedno miesto, kde ten kľúč vkladám, je to reflex. Teraz však nikde nie je. Auto stojí na parkovisku samé, deň sa pomaličky blíži ku koncu. Pozerám na môjho starého "veterána", akoby som ho prosil o radu. Viem, že tam môže ostať v bezpečí celú noc. Kto by predsa kradol tohto "starca"? Vtom si spomeniem, že som na Slovensku, ktoré mám síce rád, ale ľudia sú na ňom čudáci. Svojho času mi už pokradli všeličo, aj staré, betónom obalené tenisky. 
Nerád sa vzdávam.

Vraciam sa desiatky metrov na miesto, kde som pred niekoľkými hodinami spozoroval nebezpečný kus plechu na príjazdovej ceste. Plech nádherne čakal na to, ako niekomu prereže pneumatiku. Ihneď po zaparkovaní som vtedy rýchlou chôdzou smeroval k tejto pasci a odpratal som ju nabok. Plech tam ležal, ale v jeho blízkosti ani náznak po kľúči. 
Vydávam sa na cestu do centra mesta. Stratil som ho v kostole? Cestou míňam budovu mestskej polície a nutká ma ísť tam zazvoniť, či ich niekto medzičasom nenašiel. Niežeby som policajtov nemusel, ale nechávam to ako poslednú variantu pátracej akcie. 
Kostol je už zavretý a tak googlim číslo na faru. Kňaz je ochotný, otvára kostol a spoločne prehľadávame ľavicu, kde som sedel a uličky, ktorými som chodil. Kľúča niet. Som aj tak veľmi vďačný.
Spomínam si, že som zo svätej omše vybehol ešte pred jej skončením, Prekvapil ma nemilý telefonát, ktorý ma dosť rozrušil. Pamätám si, ako som nervózne točil kapsičkou s dokladmi. Vidím svoje šľapaje v kôpke so štrkom. V nej som nervózne prestupkával. Vytratil som kľúč na tomto mieste? Nikde ho tu niet. Utešujem sa aspoň tým, že ho isto našiel niekto z kostola a zajtra ho prinesie na faru. Zajtra si ho tu isto vyzdvihnem... 

Poslednou zastávkou je budova mestskej polície. Zvoním o 106 a z druhej strany sa ozve nepríjemný hlas. Nerozumiem poriadne, ale dovtípim sa, že mám vojsť. Náčelník je zvláštne nepriateľský a mrle si popod nos. Opäť ma karhá za zvonenie. Nevie sa vcítiť do situácie, že tento deň už dosť vecí nezvládam a som unavený. Asertívne sa ospravedlňujem (aby sa nepoto...) a vysvetľujem dôvod návštevy. Znova niečo mrmle, ale vstáva zo stoličky a ide do zadnej miestnosti. Pulz sa mi zrýchľuje a ja vetrím úspech. V rukách drží kľúč. "Je to on?", pýta sa. Ja šťastne pritakávam a nevadí mi ani fakt, že tam chýba prívesok. Hneď mi hlavou prebleskne, že sa naň isto niekto ulakomil. Náčelník opisuje údaje z občianskeho a mrmle niečo o šťastí. Opäť pritakávam a pýtam si kontakt na nálezcu. Po prekvapenom pohľade ju dostávam na malom papieriku. 

Vychádzam von a opäť googlim. Tentokrát na mape hľadám bydlisko nálezcu. Našlo sa a ja sa vydávam na prechádzku mestom. Snáď sa trafím. Cestou "čekujem" kľúč. Je dosť doškriabaný a vtedy pochopím, že prívesok jednoducho odletel. Kľúč prežil prejazd autom. 

V milej záhradke za bytovkou ma podozrivým pohľadom kontrolujú susedia. Hľadám zvončeky a na moju radosť nachádzam dotyčného. Zvoním a on odpovedá. Mám počkať a tak čakám. Schádza dole schodmi a ja vysvetľujem, kto som. Som zvedavý, kde kľúč našiel. Odpovedá, že to bolo na parkovisku. Ponúkam mu dvacku, ale on s nesmiernou pokorou na tvári odmieta. Nepomôžu ani moje námietky. Prehadzujeme pár viet a želáme si všetko dobré.

Vraciam sa na parkovisko. Moje auto tam netrpezlivo čaká. Napĺňa ma krásny pocit z prežitého náročného dňa. Som  nesmierne unavený, musel som rapídne zmeniť plány na večer, absolvovať ťažký telefonát. 

Pri pohľade na zapadajúce slnko a jeho posledné lúče, ktoré odráža nebezpečný kus plechu na tráve a na môj zachránený kľúč viem, že dnes to bol deň plný krásnych a všímavých dobrých skutkov. 

Kiež by takých dní, kedy ľahostajnosť dostane K.O. bolo čo najviac.

 

PS: S úctou a vďakou pánovi z Trenčína


 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ. Polovicu dotácií si rozdelí päť podnikateľov

V Košiciach má vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval.

BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

Firmy, ktoré súťažili s Evkou. Podozrenie vopred dohodnutej zákazky sa zvyšuje

Kto súťažil s Agentúrou Evka.


Už ste čítali?