Po dlhej ceste som bol veľmi ospalý a to, kam cestujú som usúdil podľa toho, že sme sa ocitli v spoločnom vlaku. Ja som sa chystal pozrieť si Štúrovo a Ostrihom. Natoľko ma zaujala veľkoleposť Ostrihomskej baziliky, že som tam vybral dvakrát v jednom mesiaci.
Ako sa tak vlak pomaličky predieral Žitným ostrovom, dumal som nad početnou skupinkou čínskych turistov. "Koľkí sú tu vlastne? Idú ako organizovaná skupinka cez cestovnú agentúru? Kde všade boli...a čo ešte plánujú vidieť? A čo povedia doma na Bratislavu...?", všetko toto mi behalo hlavou.
Raz som sa rozprával s jedným Aziatom a ten mi prezradil, že veľa ľudí z jeho krajiny sa raz za život vydá na cestu do Európy, respektíve po Európe, a všetko to pofotia, zdokumentujú a majú krásny album a zážitok, ktorý v čase dôchodku prezerajú s vnúčatami. Ktovie, či to bol prípad aj tejto hlučnej skupinky s mohutnými batožinami.
Bol som čoraz viac zamyslený a nebyť extrémne hlučnej skupinky Španielov, ktorí mimochodom tiež cestovali do Budapešti, asi by som aj zaspal. A tak sme debatovali o Baskicku; robil som som si trošku srandu, že BUM-BUM ETA...Španieli ostali akosi tichší.
Razom ma osvietilo, že sa mi v tom vetre nechce šliapať zo stanice do penziónu, v ktorom som býval. Siahol som po technológiách. Funkčná WIFI a v slovenskom vlaku? V tomto vlaku bezdrôtová sieť vôbec nebola. Zachrániť ma môžu iba dáta. To by však musel byť dostatočný mobilný signál. Všetko boli proti mne...keď tu zrazu.
Ozvalo sa víťazoslávne upozornenie, že je dostupná WIFI. Od radosti som opäť siahol po telefóne:
A tak ma trhalo, že idem do tej skupinky Čínanov a nájdem Meng-Hona. Určite by to bolo zaujímavé, keby mi vtom nenaskočil mobilný signál a ja som si poriešil taxík bez čínskej pomoci.
Mal som ešte chvíľku času. Privrel som oči a znova som dumal.
Aká najhoršia vec sa môže prihodiť čínskym turistom na Slovensku?
No predsa ak Meng-Hon stratí mobil!
