Predpoveď hlásala krásny letný deň, sem-tam mohla postrašiť búrka. A veru tomu aj tak bolo. Ako sme sa s deckami približovali k Čachtickému hradu, zovšadiaľ sa na oblohe vyrojili temné mrákavy. Žeby predzvesť hrôzy alebo varovanie? Či už to bolo nejakým zázrakom, alebo našou úpenlivou rannou modlitbou, mraky sa roztrhli na dvoje a slniečko nám krásne ožiarilo lesnú cestu k "hradu hrôzy". Cesta to bola veselá a štebotavá, navyše aj poučná. Z pravej strany sa nás snažil dotknúť svetoznámy boľševnik obrovský - majestátne jedovaté čudo. Deti nechceli veriť, čo táto nevinne vyzerajúca rastlinka dokáže (verím, že to nebudú testovať).
Báthorička nás privítala už pred hradbami
A keby len jedna. Bolo jej kopec a množstvo strán. Neodbytný spisovateľ a predajca na nás čaroval svojimi obchodnými trikmi a kadečo nám prezradil z histórie "krvavej panej". Mňa to celkom chytalo, len deti nerozumeli odborným výrazom. Snažili sme sa vymaniť z výkladu predavača, ale márne. S prísľubom, že sa zastavíme na ceste naspäť nás napokon pustil. Tento sľub bol mýtom, po ktorého zaplatení sme konečne mohli nazrieť za múry, tak neslávne slávneho miesta.
Slečna alebo mladá pani za kasou bola dojatá. Deti zrejme nahodili psie očká alebo niečo pochytili z kúzel "mýtnika" - vstupné mali dnes zadarmo. Bude za to poriadna zmrzka. Nebude to dnes naposledy, čo niečo dostanú zadarmo. Za svoj posluch si to však iste zaslúžia...
Strašidelný hrad
Inými slovami sa toto miesto nedá opísať. Najmä miesto, kde mali trpieť mladé dievčatá vzbudzuje hrôzu. Dokonca ani psík, ktorý inak všetko navôkol zvedavo ovoniava a nebojí sa ísť ani na kraj hradieb, zrazu pred spomínanou miestnosťou zastaví a podozrievavo kňučí. Nuž, na výzvu absolvovať noc na hrade sa chytá málokto. Súhlasí vlastne iba malý synovec (už ho vidím).
Tŕnistá cesta z pazúrov Bátoričky
Hrad opúšťame nadmieru spokojní. Temné mraky úplne zmizli a my si užívame výhľady na Považie. Čaká nás však ešte jedna prekážka - mýtnik. Trpezlivo na nás čaká, ako čaká na pocestných dennodenne. Má náš obdiv a prechovávame k nemu značné sympatie. Ani to nám však nebráni, aby sme sa ho snažili obísť.
Viem, deti učíme, že klamať sa nemá a rovnako ich učíme k čestnému a priamemu jednaniu, ktoré je samozrejme v miere slušnosti. Mohli sme kľudne ísť rovnakou cestou dole a pánovi povedať, že naozaj nemáme záujem o hlbšiu historickú analýzu súdnych procesov s Alžbetou Báthory.
Na druhej strane - deti sú deti. A rád sa dieťaťom stávam aj v dospelosti. Tak prečo si neurobiť malé dobrodružstvo?
Putujeme preto po hrebeni nejakej hory. Cesta však jemne stúpa a potom bočí doprava. My však musíme ísť vľavo. Preto vypúšťam zveda, aby preskúmal možnosti prieniku hustým krovinatým porastom. Márne však čakáme na odpoveď. Zved sa zachytáva do tŕňov. Po našej pomoci sme však opäť na hrebeni a spoločne hľadáme vhodnejšiu cestu zostupu.
Po chvíli sa nám zdá, že by sme už mohli byť za úrovňou stanovišťa predavača. Zostupujeme ostražitým tempom. Nechceme prezradiť našu pozíciu. Neterka sa začína smiať. My - chlapi jej však rázne naznačíme, že akákoľvek snaha o sabotovanie operácie bude nemilosrdne potrestaná. Pochopila a aj ju začína baviť hra na vojakov.
Zostupujeme systematicky - jeden po druhom. Pomáhame si chodníčkom, ktorý pre nás vychodila vysoká zver. Už počujeme prechádzajúcich turistov a spoza hustých stromových porastov sa na nás oblyskuje štrková cesta. Všetko sa zdá jednoduché a dokončené, keď tu razom...
Pár metrov pred nami sa z krovia vynorí postava. Nieee, je to predavač!!! A my sme objavili jeho "odpočívareň".
Neprepadáme však panike a vraciame sa na výstup. Obísť mýtnika nebude až také ľahké. Vyštveraní hore postupujeme vpred a opäť sa rozhodneme pre zostup. Čaká nás však nemilé prekvapenie. Les je čoraz hustý a ešte hustejší. Náš zostup komplikuje tŕnie a iné nástražné systémy, ktoré musíme prekonávať trpezlivo, ostražito a so vzájomnou pomocou.
Po krvopotnom predieraní sa prichádzame na čistinku. Striasame zo seba bodliaky a iné rastlinstvo a stále ostražití posielame zveda na prieskum. Tentokrát má za úlohu zistiť, či sme skutočne zišli pod úrovňou predavača alebo prípadne informovať o zmenách jeho pozície. Ako sa hovorí: "Nepriateľ nikdy nespí!".
Sme v cieli
Vojenská misia je zvládnutá na jedničku. Mladí kadeti si určite zaslúžia odmenu. V príjemnej reštaurácii dostávajú decká kofolu zadarmo. Doteraz neviem, akým spôsobom čarujú... Na diaľnici nás začína dobiehať búrka.
Prichádza ako pomsta od "Bloody Elizabeth".
Stihneme ešte zmrzlinu? A veru, len čo ju zaplatíme, spúšťa sa nesmierna prietrž mračien. My však už s úsmevom mlsáme v suchu auta.
Opäť sme vyhrali!
