Na myseľ prichádza množstvo otáznikov. Od osoby pána Štefunka, cez dosť tvrdú tvár kandidátky, až po obavy z orientácie strany, ktorú reprezentuje.
Ešte v piatok sme diskutovali v kruhu rodiny a priateľov a tešili sme sa na prezidenta Mistríka. Človek, ktorý toho moc nenahovoril, ale ak niečo povedal, tak to sršalo skromnosťou a múdrosťou. "Priechodný kandidátom je aj pre veriacich", argumentoval som. Na to ma známy odbil, že aj Kotleba je veriacim človekom. Musím priznať, že sa trafil do čierneho. Človek by mal vždy voliť najlepšie podľa vedomia a svedomia. Po ovocí totiž spoznáš strom. To, že tomu tak často nie je, má byť ešte väčším hnacím motorom pre tých voličov, ktorým záleží na budúcnosti svojej krajiny.
Otázne zostavá, do akej miery sa volič rozhoduje slobodne, nakoľko v dnešnej informačnej dobe hrajú médiá ešte väčšie husle. Aké by boli voličské nálady nebyť daných prieskumov verejnej mienky? Púšťať sa do boja so špekuláciami a útokmi na základné princípy demokratických procesov (prieskumy verejnej mienky k nim dozaista patria), nevedie k ničomu. Aj naďalej existujú voliči, ktorí volia bez ohľadu na preferencie ich kandidátov. Ja ním už teraz nebudem.
Gesto pána Mistríka sa inak ako džentlmenstvom nedá nazvať. Vo svete, kde vlastné ambície dokážu rozbíjať rodiny, zabíjať ľudí a ničiť všetky kladné hodnoty, je jeho odstúpenie v prospech "silnejšieho" kandidáta unikátnym aktom. To by však samo o sebe nemalo absolútne žiaden význam, keby volič, rozhodnutý pre Mistríka nevhodil hlas kandidátke, v ktorej prospech odstúpil a odporučil ju voliť.
Či má šancu v druhom kole?
O tom potom. Útoky vládnucej garnitúry ešte len prídu. Nepodnikajme ich teda radšej my - túžiaci po krajšom Slovensku.
Cesta k Ficovmu koncu je jasná. Záleží len na nás...